fbpx
môj osobný blog

Ako si čistím vzťahy…

Aké vzťahy sme si vybudovali pred pandémiou, tak „žneme“ záujem našich blízkych a priateľov práve v čase „život sa zastavil“… Niekto nás nasral do bezvedomia, tak nech si teraz sám so sebou spytuje svedomie a kuká na mobil od rána do večera, kto si na neho spomenie… a nedočká sa…

Asi pred mesiacom som zobrala na milosť jedného môjho „vlka samotára“… Iste si spomínate, ako som na FB písala príspevok, že „periny prevlečiem až ráno“… 😊. Ráno som síce v rámci „údržby bytu“ periny oprala, ale nie z dôvodu „to sme si v noci ale užili“.. 😊

Maťo je proste blbec k pohledání… Nemyslím to teraz doslova, ale už teraz viem, že je to stratený prípad…

Niečo o ňom: Jedináčik, vek 50 rokov (myslím, že niekedy v týchto dňoch), slobodný, bezdetný, vlastniaci pár nehnuteľností (veď kam má dávať tie peniaze…). Ešte mu žije mama, o ktorú sa „možno“ stará…

Vždy keď som randila s viac ako 50 ročným mužom a povedal mi, že je slobodný a bezdetný, tak sa mi v hlave zapálila kontrolka.. „pozor, je to s najväčšou pravdepodobnosťou úplný idiot“… Celý život sa stará sám o seba, nemá priateľku, prípadne vystrieda do roka aj tri, žiadny dlhodobý vzťah… To je tiež „celý Maťo“… Na jeho obranu musím povedať, že keď už sa s ním po veľkých peripetiách stretnem, tak je vcelku príjemný spoločník a „milovník“… Lenže s ním sa nedá dohodnúť… Väčšinou to prebieha nasledovne… „Naraz spadne z neba“ a každý deň volá, zisťuje ako sa po pár mesiacoch mám, čo mám nové, či nemá na obzore „konkurenciu“ a keď má dostatok informácií, tak mi navrhne stretnutie… A tu začína veľký problém. Dohodneme sa napríklad na piatok o 17-tej. Pôjdeme spolu na kávičku alebo večeru a potom „noc je ešte mladá“.. 😊. Príde piatok a začne vyvolávať. O 14-tej zavolá a spýta sa ma, či sme dohodnutí na dnes alebo na zajtra… Ja mu potvrdím „dnes o 17-tej, ako sme sa dohodli. O 16-tej zavolá, že nevie či stíha a či sme určite dohodnutí na 17-tu, lebo on si také nepamätá… Na to sa ho spýtam, nech mi povie, čo si pamätá… A dozviem sa, že sme sa dohodli „na víkend“, ale určite sme si nedohodli presný čas… Samozrejme som vždy „v šoku“ a nechápem… Vysvetlenie môže byť úplne jednoduché… Náhodne stretne kamaráta, zakecajú sa, potom sa dohodnú napr. večer na pivko a už treba len „presunúť Zdenu“ na iný termín a ešte z nej urobiť idiota, nech má výčitky svedomia, že si nevie zapamätať nič, čo jej „pán tvorstva“ oznámi… Väčšinou to nechám tak, lebo nechcem už počúvať ďalšie klamstvá.

Ale o 17-tej príde ďalší telefonát s otázkou „čo robím zajtra“… A samozrejme ešte odo mňa čaká ospravedlnenie, že ho „asi“ uháňam… Po tomto nedorozumení je pár týždňov „hlucho“… Po nejakom čase mi Maťo znova zavolá, sype si popol na hlavu, že veď on sám najlepšie vie aký je a mám mu odpustiť, lebo sama nie som bez viny… Keď sa mu snažím vysvetliť, že sa správa ako idiot, tak to samozrejme nechce počúvať a skáče mi do reči, nech nemám šancu niečo povedať… Už nič nehovorím, je mi to jedno…

On to proste nevie… Nemá bunky dospelého človeka, jeho vývoj sa zastavil niekde v 10-tich rokoch, lebo aj tie jeho výhovorky skôr pripomínajú žiaka 5-tej B, než dospeláka…

Prejde pár týždňov, niekedy ho rozoberám s kamoškami a nevieme prísť na to, kde sa stala chyba v systéme… Tieto historky s Maťom proste nevymyslíš… Neviem či som niekedy randila s väčším klamárom… Ale kto je v tejto dobe normálny? Nepoznám takého…

A tu je moja posledná skúsenosť pred zablokovaním v telefóne…

História sa opakuje… Začne volať každý deň večer, troška hrá „pózu“ ako mu chýbam, ako by nám bolo spolu dobre, prečo nám to skoro nikdy nevyjde… Radšej nič nerozoberám, pristihnem sa pri tom, že „na zlé veci rýchle zabudnem“ a tak sa rozprávame, čo je nové v našich životoch… Zasa to trvalo už „tradične“ týždeň a potom sme sa začali dohadovať na stretnutí. Nedala som žiadny návrh, skúsila som zmeniť taktiku… Na otázku, či by mi to vyhovovalo v piatok alebo v sobotu, odpovedám „v sobotu“. Maťo ešte nebol u mňa, viem že je to klamár a ojebávač a veľmi nezodpovedný chlapík, ale na druhej strane je to „baran“ a ja mám na nich slabosť… Žiadna „slečinka“, ktorú by som po jednej takejto skúsenosti utýrala… 😊. On sa nedá utýrať, čo je super…

Takže v sobotu o 17-tej u mňa… Počula som jeho prekvapivý a zároveň radostný „štebot“, ako sa teší, že príde ku mne domov… Ešte celkom „naivne“ som si myslela, že tentokrát bude všetko v pohode… Nebudem sa doma dve hodiny chystať na rande a potom nepríde (aj také sa stalo..). Dokonca som sa ani nenamaľovala…

Sobota, 14. hodín, telefonát… Ahoj, práve som s mamou v obchode, už sa teším na dnes, ozvem sa neskôr… (Maťo si zvykne na seba robiť „kampaň“ aký je skvelý syn… Ide s mamou v sobotu na nákupy, ktorá žena by ho nechcela…?). O 15-tej druhý telefonát: „Mame je troška zle, o koľkej sme sa dohodli?“. O 17-tej? To je v pohode, stíham… (Už keď začal s tou „chorou“ mamou, tak som začala tušiť, že zasa je všetko na hovno…). O 16-tej ďalší telefonát… Zdenulka, my sme dohodnutí na dnes? Dobre si pamätám? Neviem či to stíham, mame sa nepolepšilo… Neboli sme dohodnutí na zajtra? Ja som si pamätal, že v nedeľu…

Toto sa udialo v sobotu 7. marca… Keď som od neho dostala sms-ku so znením „Zdenka ležím v posteli a mám teplotu… Teraz som sa zobudil…. tak som ho už nadobro zablokovala… Zasa len ďalšie klamstvo žiaka 5-tej B…. Starostlivosť o mamičku a „náhly nástup smrteľnej chrípky“ … typické klamstvá malých chlapcov… 😊. Dnes som objavila v zablokovaných hovoroch už tri pokusy… možno má dnes tú 50-tku, ale je mi to jedno…

Ako ilustračky som použila „zablokované sms a telefonáty“… Už ho proste nedokážem odblokovať, pohár mojej trpezlivosti pretiekol, krčah sa rozbil… Ja sa len teším, že sa zo mňa na staré kolená nestala vrahyňa… 😊. Veď čo iné by si ten blbec zaslúžil..??

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response