fbpx
Životný štýl

Evolúcia nám zobrala džentlmenov a už si brúsi zuby aj na romantiku…

Ale nie je všetkým dňom koniec, ešte stále tu máme romantické filmy… 😊. My ženy sme raz také, milujeme romantické gestá a je nám jedno, či to dotyčný robí z lásky, alebo to má odkukané od kolegu z práce… Alebo ho raz priateľka donútila pozerať romantický film a bral to ako „príručku romantického správania sa ku žene“… Tak ako niektorí muži vnímajú porno ako „príručku na uspokojenie ženy“ a potom sa nestačia čudovať, že už žiadna „opakovačka“ nebude… Nenecháme sa zadusiť s penisom len preto, že to v porne tá mrštná lasička zvládla a ešte pri tom aj vzdychala ako keby ju za to platili… Jáj, veď oni ju za to platili.. 😊

Takže romantika... Raz mi Juraj rozprával, že veľmi miluje fínske romantické filmy, ešteže som práve dojedla a nemusela sa zadusiť… Nakoniec mi vysvetlil, že miluje tie fínske prírodné scenérie, ktoré tvoria aspoň polovicu filmu. Ale samozrejme má vypnutý zvuk, veď ktorý normálny muž by počúval tie romantické sračky… A bola som zasa späť na Zemi… 😊.

Albert bol priateľ mojej bývalej kolegyne. Vždy som robila v nejakej „slepačárni“ a nebola núdza o príbehy zo súkromia mojich kolegýň. Všetky sme Alberta vnímali ako „sen“, po ktorom túži každá jedna z nás. Každé ráno pri kávičke sme sa dozvedali, čo zasa ten úžasný Albert predviedol. Raz to bol sex s hodinovou predohrou, predtým samozrejme romantická večera pri sviečkach… Vždy ráno po sexe raňajky do postele aj s minivázičkou s kvetinkou… Prešlo pár týždňov a odpojila som sa od kolegýň, aj ranného kávičkovania. Nebola to závisť, len už to Zora celkom preháňala a jej príbehy boli pre mňa neuveriteľné… Nehovoriac o tom, že Zora vyzerala ako „vytiahnutá z kontajnera“ a nejak sa mi tomu Albertovmu rozmaznávaniu nechcelo uveriť… Oheň na streche! Zdena je závistlivá, zakomplexovaná krava, ktorá nechce uveriť… Samozrejme som Zore povedala svoj názor, za čo by ma ostatné najradšej uväznili v pivnici s potkanmi… 😊. Ale hovorím si „jebať na vás“… Veď raz z toho precitnete aj vy.

Náhoda chcela, že sme raz cestou na obed stretli Alberta. Stál na druhej strane ulice a kričal na Zoru, nech ho počká, že pôjde s nami… Zora sa tvárila, že ona jediná ho nepočula a kričí na neho „Stretneme sa domaaaa“… Lenže Albert sa nedal odbiť a išiel s nami. Zore by ste sa krvi nedorezali… Keby som mala doma takú „smradľavú vecheť“, tak neviem, či by som s ním dokázala vydržať v jednej miestnosti, nieto ešte v posteli…

Ten chlap vážne smrdel ako keby prišiel z vojny, z nejakého zákopu… a nejdem sa rozpisovať, že vyzeral a on vážne aj smrdel ako vytiahnutý zo smetiaka…

Ale Zora mala aj na to „vysvetlenie“… Albertovi nefungujú potné žľazy, niečo tam má „zablokované“ ale už vyhľadal lekársku pomoc a snáď to bude časom lepšie… Vtedy som sa len otočila od vedľajšieho stola a povedala som „Nestačilo by, keby sa osprchoval“? Ale ja nie som lekár, to mi len tak napadlo.. 😊

Zora pracovala vo firme ešte týždeň, aj mi jej bolo ľúto, chuderka, tak veľmi túžila po romantike, až si musela takto bohapusto vymýšľať a nakoniec tomu sama uveriť.. 😊. Naraz chceli ostatné sliepočky so mnou rozoberať, ako som mala zasa pravdu… Ale to som odmietla, cítila som viac ľútosť ako pohŕdanie…

Ľudia si vymýšľajú v jednom kuse, je len na nás, či im to zožerieme, alebo ich rovno zrušíme… Keď mám chuť na rozprávky, tak si ich radšej prečítam… 😊

Ako je to s romantickými gestami? Ešte stále fičia tie, ktoré majú ženy odpozorované z romantických filmov? Pri požiadaní o ruku si vážne muž dobrovoľne a z vlastného presvedčenia kľakne na koleno a vysloví tú najkrajšiu vetu na svete „vezmeš si ma?“… Toto nie, naozaj nie… To už radšej toto: “Počuj moja, no, čo povieš? Vezmeme sa? Veď už si aj tehotná, nebudeme predsa vychovávať panghartov.. 🙂 (Tak sa v minulosti hovorilo deťom, ktoré sa narodili mimo manželstva)…

Myslím si o sebe, že viem oceniť romantiku, ale len takú, ktorá vychádza priamo zo srdca, nie je odpozorovaná, naučená, niekedy doslova nadrilovaná…

Keď sa na mňa priateľ pozrie, tak vie zo mňa „odčítať“, že mám na neho chuť… a nie chuť na „vyupratujem celý byt“ (to som nemala tuším nikdy… 😊). Zaujíma sa o mňa rovnako, ako ja o neho a postupom času si rozumieme aj bez slov. Presne takto vnímam romantiku ja.

Som presvedčená, že ženy pre „pokoj v rodine, v priateľstve“ zabúdajú na svoje „ja“ a robia kompromisy ako na bežiacom páse… Lenže o tom nie je život, z takého prístupu raz tej žene prepne a stane sa z nej semetrika, ktorej pretiekol pohár trpezlivosti… A vtedy sa priateľ (manžel) neprestáva čudovať, čo sa stalo z jeho milej a nežnej polovičky… Lenže to si nespôsobila len sama, aj keď verzia pre verejnosť je vždy tá istá… Takého dobrého muža mala a takto to musela posrať…

Otvoríte noviny, pardon, weby, a zistíte, že naše pseudo celebrity sú najromantickejšie bytosti pod slnkom… To sa dočítate jeden deň, na druhý už čítate ako sa rozvádzajú, prípadne čo si z nenávisti dokážu jeden druhému spôsobiť. Samozrejme, že sa tam nedočítate o Vás, najskôr sa musíte vyspať s niekým z „Farmy“, až potom budete celebrita… 😊

Len som chcela povedať, že v tomto smere sme si všetci rovní, niekto dokáže klamať seba aj okolie celý svoj život. My to o nich vieme, všetci to vedia, len nikto si už s nimi nechce špiniť ruky, tak ich nechávame „na pokoji“…

Určite ste z môjho príspevku pochopili, že neznášam romantické gestá, neverím im… Lenže väčšina ľudí je nastavených inak, oni na romantických gestách žijú, z romantických filmov si odkukajú každú „neprirodzenú romantickú šialenosť“ a potom dávajú svojim partnerom „vzdelávacie hodiny“, ako to budú od-te-raz robiť aj oni…

Z toho mi vychádza len jedno, ženy milujú romantiku a sme to zasa len my, ženy, ktoré ju zabili… Nie muži, veď to nie sú cvičené opice, nemôžeme od nich chcieť, aby sa správali tak, ako „romantickí sráči“ z filmov Rosamunde Pilcherovej…  Páčia sa nám muži, ktorí sa správajú ako chlapi, keď niečo povedia, tak to platí, keď niečo urobia, tak je to obdivuhodné… Doma opravia pokazený mixér, porobia chlapské veci, vyvŕtajú, nastavia elektroniku, presťahujú nábytok, vymaľujú dom… No nie sú na zožranie? Prečo trváme na tom, že z nich chceme mať „romantické slečinky“… Veď to nechceme…

Výzva pre ženy: Vyberte si… Chcete mať doma kokotka, ktorý vám bude rozprávať ako vás miluje, prinesie vám každý deň kvetinku, pozrie si s vami romantický film, nakúpi šperky… a tým skončí “jeho robota”? Alebo takého, o ktorého sa budete môcť oprieť a dovolíte mu, nech sa správa prirodzene… Nech si aj grgá aj prdí, veď to robíme aj my, ženy, lenže o tom sa nikdy nehovorí… Džentlmeni o tom nehovoria…

Blížia sa Vianoce, pre niekoho „pár romantických dní“… Pre mňa bol vždy najromantickejším darčekom ten, po ktorom som túžila a môj partner vedel, čím ma potešiť… Bez upozornenia, bez dohody… Bol natoľko romantický, že ma poznal aj bez slov… Ale nebola to rozprávka, z roka na rok mu viac chutil alkohol ako ja… Na záver sme si „naliali čistého vína“ a „padla klec“… 😊.

Hlavne v tejto dobe je romantika preceňovaná a hlavne neskutočne falošná… Aj mňa vedia dojať romantické gestá, ale tie skutočné, ktoré priniesol život… Keď vidím ruka v ruke staručkých ľudí, ako sa navzájom podopierajú a z očí im viete prečítať, akí sú spolu šťastní… Pre mňa je takýto pohľad skôr ako zázrak… V tej chvíli verím, že aj „konce“ môžu byť šťastné… 😊

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response