fbpx
Životný štýl

Icom picom bola som pri tom… 😊

Nechcem byť teraz za sedláka, ktorí niekomu závidí jeho bohatstvo… Ja mám na bohatstvo možno iný názor… Ak je človek zdravý, má strechu nad hlavou, má čo jesť, má prácu a peniaze na to, aby mal zaplatené všetky účty a zostane mu aj na „zážitkový život“, tak je bohatý… 😊. Čo viac potrebuje? Zabezpečiť svoje deti a vnúčatá? Rodičia majú zabezpečiť svoje deti „len“ poriadnou výchovou, aby vedeli, že v dospelosti sú tu už sami za seba, žiadna „barlička“ v podobe peňazí od otecka, či mamičky, či strýka z Ameriky… Veď sami dobre viete, že z takýchto detí nikdy nič dobré nevyrastie… Ústavy pre drogovo závislých sú precpaté „prominentnými“ dedičkami, ktoré už od sprostosti nevedeli čo si počať s peniazmi od otecka, tak začali drogovať. Viem, že na Slovensku sú stovky takých prípadov… Len sa o nich nehovorí..

Na Slovensku sú ešte stále najväčší narkomani ľudia, ktorí fajčia… Veď treba na niekoho zvaliť neresti dnešnej doby… Dokonca fajčiari zastávajú „vyššiu pozíciu“ závislákov ako alkoholici… Uvedomila som si, že alkoholika ešte stále „zadarmo“ vyliečia zo závislosti, ale fajčiar, ktorý s tým chce prestať, tak musí za odvykačku platiť „na drevo“… Je to vážne jak u jebnutých v špajzi… Ale také „pravidlá pre závislákov“ sú na Slovensku nastavené, tak sa už nebudem zamýšľať nad vecami, ktoré nedokážem zmeniť…

Nemám dvadsať, za život som stretla úplných žobrákov, aj veľmi bohatých ľudí a sem tam niekoho aj zo škatuľky „horných desaťtisíc“.

A stretla som aj veľmi šikovných ľudí, ktorí sa z úplnej nuly vypracovali na veľmi úspešných a bohatých ľudí. Všetci títo ľudia mali jedno spoločné… Kým boli „jedným z nás“, tak by sa rozdali, zaujímali sa o ľudí, o svoje rodiny, o blízkych priateľov. Keď jedného dňa usúdili, že už majú dosť, tak sa zmenili… V pohode by som mohla napísať, že tá zmena bola pre ich okolie očividná… Začali sa o svoje bohatstvo báť, nedajboh aby ich niekto požiadal o láskavosť. Lenže tu ani nešlo o peniaze, skôr o dobré skutky, na ktoré sme boli v ich prípade zvyknutí…

Všimli ste si, že len naozaj bohatí ľudia rozprávajú „peniaze nie sú v živote to najdôležitejšie“… Ty blbec, veď každý vie, že je to zdravie, len ma zaujíma, čo si tým chcel povedať…

Nie nadarmo sa hovorí, že peniaze menia charakter. Mojimi pozorovaniami to môžem len potvrdiť. Je to tak. Len veľmi málo ľudí zvláda svoje bohatstvo bez toho, aby sa z toho doslova „neposrali“…

V minulosti som mala známu, ktorej cieľom bolo „dobre sa vydať“… Nepodarilo sa jej to tak, ako si vysnívala, ale v podstate mala aj tak šťastie. Narazila na naozaj šikovného chlapa, s ktorým začali spolu podnikať a v priebehu pár rokov sa z nich stali milionári. V tomto smere boli obaja veľmi šikovní… Neviem čo je s nimi teraz. Prerušili všetky kontakty so známymi, s priateľmi, dokonca aj so svojou najbližšou rodinou. Ale mali aj naozaj dobrú výhovorku „sme veľmi zaneprázdnení podnikatelia“. Raz som stretla mamu dotyčnej bývalej známej… Pomaličky sa prechádzala po meste a vyzerala, že je naozaj stratená… Tak som k nej podišla a spýtala som sa ako jej môžem pomôcť. V minulosti ma poznala, ale teraz som videla, že už jej chýba zdravý rozum… Dala mi do ruky kabelku a tam som našla adresu na Domov dôchodcov, kde bývala. Zaviezla som ju tam a sestričky mi porozprávali, ako starká každý deň utečie hľadať svoju dcéru… Vôbec za mamou nechodí, veď je veľmi zaneprázdnená podnikateľka… Takže o čom je to? Mám peniaze, tak kto je viac? Kašlem na všetkých a užívam si pol roka v Karibiku?

Verím, že to nie je typický príklad odjebania rodiny…

Neverím na charitatívne organizácie. Žijem stále na Slovensku a počula som už o desiatkach prípadov, keď boli peniaze na charitu zneužité na úplne iné… domy, autá a jachty… Ja som za konkrétnu pomoc konkrétnemu človeku. Neviem, či sa môj postoj niekedy zmení, ale zrejme už nie… Za mesiac si kúpim aspoň tri časopisy Nota Bene, keď vidím starých a opustených, tak sa snažím aspoň prihovoriť… Raz som bola v obchode a vonku strašne lialo… Pred obchodom stáli tri babičky, ktoré čakali, kedy budú môcť odísť. Rozhodla som sa, že im urobím taxík. Naložila som všetky tri do auta a poodvážala domov aj ťažkým nákupom… Takto si predstavujem pomoc ja..

Idú Vianoce a zasa sa nám roztrhlo vrece s charitou. Zavolajte na toto číslo, pošlite peniaze na tento účet, podporte toho a toho… Nie, také veci nerobím. Pošlem peniaze, ak vidím konkrétnu tragédiu, ako naposledy výbuch v Prešove… Ale tiež ma skoro dostali podvodníci s falošným účtom…

Všetci dobre vieme, že na Slovensku sa veľmi darí podvodníkom.. Ale ja nechcem, aby ma niekto ešte napálil a nakoniec zistím, že som podporila nejakého nímanda, ktorého nakoniec ani nezavrú, lebo aj tu je Slovensko veľmi výnimočnou krajinou, kde „skutok sa nestal“…

Keď tak premýšľam, tak práve sa nachádzame v dobe, kedy ide bohatým karta… Za peniaze sa dá kúpiť aj beztrestnosť, treba len poznať tých správnych vysokopostavených ľudí… nebojte, nebudem teraz písať o tomto „hnuse dnešnej doby“…

Jedna známa je presvedčená, že robí charitu a všade sa s tým dostatočne chváli. Keď ide na luxusnú dovolenku, tak si pribalí do kufra pár kusov oblečenia, ktoré by inak vyhodila do koša. Keď odchádza z dovolenky, tak ich nechá v izbe pre upratovačky. Veľmi ma pobúrilo, keď mi o tom rozprávala. To čo je za charitu? To je pošliapanie ľudskej dôstojnosti na „medzinárodnej“ úrovni… Čo to musí byť za jeblinu, ktorá takto premýšľa? Verím, že upratovačky vyhodili jej dotrhané tričká do koša, kam aj patrili… To, že niekto v hoteli upratuje izby ešte neznamená, že je asociál, ktorý má prijať falošnú charitu…

Ľudia sa až priveľmi kastujú, len nesmieme zabúdať na to, že aj „predavač Nota Bene“ má svoju dôstojnosť a žiadny človek nemá právo správať sa k nemu s opovrhnutím. Lebo to je tiež typicky Slovenské. Ja mám niečo, ty máš hovno, tak kto je lepší človek?

Je veľmi smutné, že sme začali žiť dobu, kde „obal predáva“. Nepomýlila som sa, niekedy sa to hovorilo len o tovare. Každý si radšej kúpil tovar v krajšom obale. Teraz to isté platí na ľudí.

Už sa nehodnotíme podľa toho, čo máme vo vnútri… Preto sa tak veľmi darí pošukom v pekných oblekoch. Ľudia im dôverujú. Ľudia sa už nechvália svojím intelektom, zručnosťami a schopnosťami. To už je retro… Skončila nám doba, keď ešte vyhrávala kapacita mozgových buniek… Tie už nám netreba, stačí sa pekne obliecť a nikoho viac nezaujíma…

Ženy s prirodzenými vráskami? Zošaleli ste? Treba si napichať celú papuľu a potom sa nájsť v „bulvári“ ako tá žena vôbec nestarne… A porovnávať ju s ostatnými „normálnymi“, ktoré z nejakého záhadného dôvodu nechcú plastiky a botox…

Nikdy by som neverila, že sa naša „normálna“ ľudská doba až takto zmení… Že sa budeme rozprávať o tom, kto má aký majetok, kto mal čo oblečené, kto „omylom“ ukázal bradavku alebo kto je taký frajer, že už sa desaťkrát oženil… Že si začneme pod pojmom „ľudské hodnoty“ predstavovať úplne iné… „hodnoty“…

Tak nejak mi vyhovuje, že mám „už“ 54 rokov. Neviem si predstaviť, čomu všetkému sú v dnešnej dobe vystavení mladí ľudia, ktorí sa len rozkukávajú, čo so svojím životom… Kde a v kom majú nájsť nejaký vzor? Veď všetky moje vzory už sú po smrti alebo dožívajú v domovoch dôchodcov… A prisámbohu, že teraz som sa na pol hodinu zamyslela a pokúšala sa “objaviť” nejaký vzor pre dnešnú mladú generáciu… A napadol mi len “Nórsky vzor”.. ale ten sa štrikuje.. 🙂 Skončili staré zlaté časy, až teraz nastal ten pravý kapitalizmus… V tejto dobe obdivujeme ľudí s napichanými papuľami, nabúchanými autami a luxusnými domami… Čím väčší magor, tým je z neho väčšia celebrita… (Zuzana Plačková má na instagrame cez pol milióna sledovateľov, každý 10-ty Slovák ju sleduje… to bol len príklad o čom píšem..)

Je to teda potvrdené, a teraz neviem prečo sme to takto vzdali, prečo je pre nás dôležitejší obal ako obsah… Inak celkom ťažká téma, idem si naliať martini, nech to rozchodím… 😊

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response