fbpx
môj osobný blog

Nedajte sa napáliť… 😊

V dnešnej spoločnosti mi veľmi chýba „čistý ľudský kontakt“… Bežný človek si dokáže veci povybavovať online, nemusí ani vyjsť z domu. Verím tomu, že je tu veľmi veľa „poschovávaných“ Slovákov, ktorí už zabudli ako to vyzerá tam vonku…

Nie je nič neobvyklé pracovať z domu. Firmy ušetria za prenájom kancelárií, človek si nastaví deň na „prácu a oddych“, cez net si objedná všetko čo potrebuje k životu, vrátane potravín a jeho „frajerkou“ sa stáva jeho domov. Keby mi toto niekto rozprával pred 30 rokmi, tak mu poviem tak ako aj dnes „nemám rada sci-fi“… 😊

A je to tu, nastala samotárska doba a je na nás, či sa s tým zmierime, alebo vyrazíme do ulíc… 😊.

Pred dvadsiatimi rokmi som pracovala v jednom vydavateľstve, tak ako vždy, obchodník na inzerciu. Prišiel zimný čas a ja som mala zasa jedno z období „herpes na perách“. Vždy som „vítala“ zimu herpesom. Určite sa pod to vždy podpísal dosť stresový život „sama mama s deťmi“, o ktoré som sa vždy starala bez cudzej pomoci a bez alimentov. Plná hlava starostí ako všetko zvládnem a „keď boh dá“, tak to rýchlo uletí a bude tu zasa január a zasa budeme o rok starší a ja sa zasa o krôčik priblížim k dospelosti svojich detí.

Sedím si v kancelárii a niekto mi klopká na dvere. Stojí tam starší pán a hovorí mi „prišiel som v pravej chvíli“… Na perách som nemala jeden, ale aspoň päť herpesov, a bolo mi veľmi nepríjemné, keď ma v tomto stave videli ľudia. Chvalabohu, v kancelárii som bola sama, ráno som prišla, kolegom som napísala, nech ku mne nechodia a po práci som zasa „v tichosti“ opustila kanceláriu a utekala domov, postarať sa o svoje deti.

Už si nepamätám, ako sa ten pán volal, ale povedal mi, že vlastní patent na výrobok „herpík“, ktorý mi pomôže. Len som si pomyslela, že zasa ďalší „mudrc“, a zasa jeden, ktorý si myslí, že s nejakou „cesnakovou vodičkou“ všetko vylieči…

Ako tak u mňa sedel, tak mi rozprával o svojich začiatkoch a problémoch s patentom a ako vie, že vymyslel niečo „svetoborné“ a ako to má už odskúšané na takých ľuďoch ako som ja…

Som úplne normálny človek, ktorý nikdy neverí na reči, len na skutky. Dohodli sme sa, že výrobok vyskúšam a podľa jeho účinkov mu uverejníme, alebo aj nie… článok v našom časopise.

Prišla som domov a začala som testovať… Na druhý deň ráno som mala na puse o polovicu menšie „machule z hespesu“, o tri dni som nemala nič… Starý pán mi dokonca sľúbil, že jeho výrobok mi navždy odstráni problém s herpesmi. To sa síce nestalo, sem – tam sa mi ešte niečo malé na puse objaví, ale vždy len jeden pľuzgierik, nikdy nie viac…

Tento blog nepíšem ako oslavu na produkt „herpík“, vlastne ani neviem čo sa stalo so starým pánom, či už patent predal alebo ako je to s ním… Ale viem, že posledných 20 rokov nedám na tento výrobok dopustiť.

To bol ten typický osobný kontakt, ktorý mi v dnešnej dobe chýba. Na nete si môžete prečítať milión recenzií na rôzne „zaručene dobré“ produkty, ale ja vždy hovorím, že niet nad vlastnú skúsenosť. Ten pán bol na pohľad „neuveriteľný“, ale nakoniec sa mi potvrdilo skoro všetko, čo mi sľuboval… Až na to „navždy pokoj s herpesmi“…

Teraz som si na neho spomenula, blížia sa Vianoce, dokonca sa objavil prvý sneh a ja som zasa, tak ako každý rok, privítala zimu s herpesom na perách… 😊. Ale už len jeden pľuzgierik, chvalabohu…

Už sedím v domácej kancelárii, nechodia mi tu ponúkať svoje produkty cudzí ľudia, len sem tam mi zdola zazvonia jehovisti. Vtedy mi je len ľúto, že nemám po ruke osratú metlu, aby som ich odohnala od normálnych ľudí, ktorí nepotrebujú jebať mozgy, aby sa stali „výnimočnými“…

V tejto dobe si cez internet objednáte skoro všetko. Samozrejme, že sú na stránkach recenzie produktov a služieb, lenže ako hovorím, ja už neverím nikomu a ničomu. Vždy mi len napadne, že keby som mala internetový obchod, tak si väčšinu recenzií napíšem sama pod „cudzím“ menom a myslím si, že takto to naozaj funguje… Samozrejme „česť a sláva a večný život“ tým, čo píšu skutočné recenzie… 😊. Ja len viem, že keď som si na nete zisťovala niečo o produktoch a službách, tak som mala väčšinou úplne opačnú skúsenosť. A neverím, že som zapísaná v „análoch“ firiem ako „ten, komu pošlú šmejd“…

Lenže máme tu „skupinu“ ľudí, medzi ktorých patrí aj moja mama. Tej príde domov katalóg z „nejakej“ zásielkovej firmy, ona si listuje a všade vidí „aleže veľmi pekné obrázky“ búnd, vianočných ozdôb, papúč… Už je to pár rokov, čo mi vždy zavolá a diktuje mi objednávkové čísla. Mojou úlohou je telefonicky vybaviť všetko to, po čom jej srdce piští… Mame príde zásielka, polovica vecí sa jej nepáči, ja to zabalím a posielam naspäť. Naposledy som mala s mamou „vysvetľovací“ rozhovor, že síce vidí „pekné obrázky“, ale ako už sama zistila, tak tieto obrázky sa nezhodujú so skutočnosťou… Problém je, že to nezistila, stále túži po nových a nových šmejdoch.

Dohodli sme sa, že zavolám do firmy a odhlásim ju zo zasielania katalógu. Už dvakrát som ju odhlásila a stále jej neprestali posielať katalóg. V tejto dobe je už „stála zákazníčka“, ktorá má nárok na zľavnené produkty… Naposledy, pred pár dňami, mi celá šťastná volá, že si môže ako stála zákazníčka objednať bundu len za 9,90 €.

A zasa nasledoval „vysvetľovací“ rozhovor, že tá bunda nestojí 49,90 € pre „ostatných“, a tiež, že v skutočnosti je to zasa len pekný obrázok bundy, ktorej skutočná hodnota je 9,90 €… Ale jej to už nevysvetlíte, má 81 rokov a myslí si, že jej nedoprajem taký pekný a moderný kúsok oblečenia… K tomu si ako „manažérka hrobov“ objednala malinké vianočné stromčeky, o ktorých si myslela, že sú aspoň dvakrát väčšie ako jej prišli… Pod „pekný obrázok“ sa vedia schovať všetky hriechy… 😊.

Mama je ešte generácia ľudí, ktorí neveria na podvodníkov… Veď „komunisti“ (v tejto dobe už len baba jaga) by mali takým firmám zakázať posielať katalógy a takto nehanebne klamať spotrebiteľa… Lenže mama sa z toho otrasie, po novom roku jej príde ďalší katalóg so zľavami na zimné produkty a ja jej ich zasa objednám… V tomto prípade sa nič iné nedá urobiť… 😊.

Ak mám nejaký zdravotný problém a usúdim, že je to len maličkosť, ktorá ma neobmedzuje v bežnom živote, tak idem do lekárne. Zistím si od „kompetentných“, čo všetko mi trh ponúka a niečo z toho na sebe vyskúšam. K tomuto „záveru“ som prišla až po veľa rokoch čítania „recenzií“ na rôzne ochorenia a jediné, čo som sa vždy dozvedela, boli bludy, do očí bijúce sprostosti… Tak som ako vždy použila sedliacky rozum, zistila som, že žiadny „kameň“ mi nevylieči boľavú pätu… Teda vyliečil by, ale asi len spôsobom „raz a navždy“, ak by mi ho niekto hodil do hlavy… 😊

V tejto dobe už nebrázdim internet, už ma nezaujímajú „pičoviny sveta“, ktoré niekto napísal len preto, že chcel byť „v novinách“…

O chvíľku tu máme Vianoce, áno, krásne milé plastové Vianoce… Každým dňom sa viac zamýšľam nad našim životným prostredím, nad tým, koľko plastových sprostostí si každý deň nakúpime… A kde tieto plasty nakoniec skončia…? Oni neskončia, budú tu ešte stovky rokov po nás a to je smutné… Teraz si to všímam oveľa viac, všade plastové vianočné ruže, adventné vence, ozdoby, kvety, dokonalá „PVC krása“…

Ľudia sa obrátia „na prach“ a veci, ktoré tu po nás zostanú, si budú naďalej „žiť“… To je ako s tými maminými vianočnými mini stromčekmi na hrob… lebo takto bude hrob „upravený“ až do jari… „A komu tím prospějete“? Nestačí zobrať na hrob jednu šípovú ružu? Tá je krásna aj keď uschne, aj keď zmrzne… a nakoniec sa „na prach obráti“… 😊

Ak sa Vám tento blog páčil, tak ho prosím zdieľajte na FB, dík moc 😊

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response