fbpx
rande

Rande s generálnym riaditeľom zemegule…

Písali sme si na online zoznamke, a na začiatku ma prekvapil svojim rozhľadom, nadhľadom a džentlmenským správaním…

Pavol: Ahoj, môžeme sa zoznámiť? Celkom ma zaujal tvoj profil a najmä odpoveď na otázku, ktoré zvieratká máš rada… S pečenou kačicou sa zhodneme.. 😊

Ja:  Ahoj Pavol, veď pokecajme, uvidíme…

Pavol: Som vcelku zaneprázdnený človek, poznám len prácu a žiadnu zábavu. Je načase to zmeniť. Ty si ako na tom?

Ja: Takže mám zasa „šťastie“ na workoholika? Neviem či sa mi ešte chce pokračovať v písaní..

Pavol: To nie, nie som až taký závislák, len som chcel povedať, že iné už roky nepoznám… Ak by som si našiel priateľku, tak by som sa zariadil inak..

Ja: Ako? Rande raz za mesiac, prípadne za dva?

Pavol: To určite nie, viem čo sa patrí, aj kvet uschne ak ho nezalievaš…

Ja: Správny prístup. Napíš mi niečo o sebe.

Pavol: Som desať rokov rozvedený, nemám deti. Pracujem ako riaditeľ v jednej firme, ale veľmi si na to nepotrpím..

Ja: Na čo si nepotrpíš? Mám ťa začať oslovovať pán riaditeľ a ty potom mávneš rukou a povieš „ále, nechaj tak…“

Pavol: Tuším sa neviem správne vyjadrovať, už som si dlho nepísal so ženou ako si ty.. Musím si dávať pozor, nech nevyzerám ako blbec..

Ja: Buď taký láskavý.. 😊

Pavol: Práve som v práci dokončil jeden projekt v Senci a sťahujem sa do Bratislavy. Hľadám si byt na prenájom, nech nemusím cestovať… Budúci týždeň mám dohodnutú obhliadku bytu, nepôjdeš sa tam pozrieť so mnou? Rád by som poznal „ženský pohľad“.. a ktohovie, možno budeme spolu a aby sa páčil aj tebe..

Ja: Prosím ťa, nepreskakuj pár mesiacov… Nebudeme mať o mesiac svadbu? A potom si pôjdeme kúpiť obedový servis?

Pavol: Zasa si ma „zatĺkla“ do zeme… Vždy si taká?

Ja: Aká? Že si píšem s nejakým mužom a po pár vetách si plánujeme spoločné bývanie?

Pavol: Jasne, tak troška spomalím… Ale pôjdeš tam so mnou? Predtým by sme sa mohli stretnúť niekde na káve a pokecáme..

Ja: Nedbám, kávička neuškodí a ktohovie, možno si pôjdeš obzrieť byt sám… Hlavne tebe sa musí páčiť..

Pavol: Predtým som sa zle vyjadril, nechcem som ťa do ničoho tlačiť… Len vážne by sa mi zišiel ešte jeden názor. My muži sme veľakrát nevšímaví a potom si prenajmeme byt, ktorý sa nám aninepáčil..

Ja: Ešte mám stále málo informácií aj na kávičku… zatiaľ viem, že si rozvedený riaditeľ, ktorý si „nepotrpí“ na „pán riaditeľ“.. 😊

Pavol: Mám rád prírodu, ale posledných pár rokov som sa nedostal ani na dovolenku…

Ja: Takže máš alebo nemáš rád prírodu? V tvojej odpovedi jedno vylučuje druhé…

Pavol: Zasa som nebol ostražitý… 😊. Chodievam s kamarátmi na hríby, ale v poslednej dobe už nemám ani kamarátov, odcudzili sme sa…

Ja: Tak s akými kamarátmi chodíš na hríby? Zasa len „odpor“ v odpovedi…

Pavol: Asi sa neviem dosť jasne vyjadrovať, zrejme som si zvykol nikomu nič vysvetľovať…

Ja: Lebo pán riaditeľ? Už nemusíš nič a ostatní všetko?

Pavol: Som v podstate ľudomil, možno to tak nevyzerá, ale mám rád spoločnosť priateľov… Rád zájdem do divadla…

Ja: Ako sa volala divadelná hra, čo si videl naposledy?

Pavol: Teraz si neviem spomenúť..

Ja: Klameš?

Pavol: To určite nie, len nemám dobrú pamäť na názvy, mená, čísla…

Ja: V poriadku, nemusíš byť Einstein..

Pavol: Som dostatočne inteligentný v iných oblastiach..

Ja: Dobre, už nebudem vyšetrovať.. 😊

Pavol: A rád čítam knihy od Robina Cooka. Máš ho rada?

Ja: Nie, nič som od neho nečítala, ja mám svojich obľúbencov…

Pavol: A zberám modely áut, to vieš, o mužoch sa hovorí, že sú stále deti… kúpim si rozobraný model a po večeroch ho skladám..

Ja: Milá záľuba..

Pavol: A mám rád kvety, to je ďalšia záľuba, mám asi sto kvetináčov, dúfam že sa mi všetky zmestia do nového bytu..

Ja: Mne doma všetko vyschne, zrejme nie som „kvetomil“… 😊Vždy ich zabudnem poliať, potom ich mesiac kriesim a nakoniec vyhodím… Ale už kvetinky netrápim, doma mám snáď len dva, ktoré stačí poliať raz za mesiac…

Pavol: Tak ako to bude? Dáme si tú kávičku?

Ja: Ešte premýšľam…

Pavol: Veď o nič nejde, vypijeme kávu, pokecáme naživo a uvidíme..

Ja: Dobre teda… Ale až v piatok, dovtedy mám dosť práce..

Pavol: Súhlasím, ako povieš, tak bude..

Ja: Páčia sa mi muži so správnymi názormi… ten „ako povieš, tak bude“ si zachovaj.. 😊

Pavol: Dohodnutí..

Rande na kávičke:  Musím podotknúť, že pred pár rokmi som ešte nebola celkom zbehlá v online zoznamovaní, nevedela som si predstaviť, že niekto sa robí „oveľa“ lepším než je v skutočnosti… To boli časy, keď som ešte nevidela do mužov „skrz – naskrz“ ako v tejto dobe… Asi preto už nerandím, už sa mi nechce „šupku po šupke“ odhaľovať klamstvá…

Pavol prišiel načas, už z diaľky som videla dobre padnúci oblek, aj keď nemám rada tento štýl… Ideš do národného divadla? Daj si oblek… Ale na rande? Viem, že muži sa snažia zapôsobiť, ale oblekom na mňa ešte nikto neurobil dojem… Nevadí, nebudem malicherná v detailoch. Musím povedať, že pokec na káve sa mi celkom páčil, rozobrali sme „v skratke“ naše životy, nič nenasvedčovalo tomu, že je to „psychopat“… Lenže ako sa ďalej ukázalo, tak „pán riaditeľ“ mal asi naštudované, ako sa robí dojem. Ja zasa viem, že človek sa nedokáže v jednom kuse pretvarovať a raz to všetko praskne. Dovtedy máte radosť, že ste natrafili na „vcelku prijateľný exemplár“… A postupne „počujete“ ako sa vám začínajú rúcať vzdušné zámky… jeden po druhom, až zostanete stáť na zrúcaninách a premýšľate, kde je úniková cesta, nech už nestratíte ani sekundu s mužom, ktorý nestojí ani za „fajku močky“…

Tak sme si užívali jedno piatkové popoludnie, kávička, čajík, koláčik.. a neuveriteľne rozumný muž, ktorý mal v živote vo veciach jasno.

Mám rada mužov, ktorí majú názor a stoja si za ním. Na mňa to vždy pôsobí mužne a nezávisle a takých ja môžem…

Keďže naše kávičkovanie dopadlo úplne v pohodičke, tak sme sa spolu  vybrali na obhliadku jeho bytu. Panelák, a byt bol na ôsmom poschodí z dvanástich. Poloha celkom v poriadku, on vlastne nemal požiadavky na blízkosť škôlok alebo obchodov… Dospelý chlap, ktorý sa potrebuje večer po práci niekde zložiť…

Ale keď nám realiťák začal ukazovať celý byt, tak si hovorím… preboha, tu by som nežila ani jeden deň… Dve maličké izbietky s ešte menšou kuchyňou… Lenže tu nešlo o mňa, tak som sa pokúšala nájsť niečo pozitívne, ale poznáte ma… Nechcela som klamať, tak som len povedala, že sa mi nepáči ale ak sa páči jemu, tak nech si ho prenajme a môžeme vypadnúť… Ani balkón, ešte staré drevené, dosť poškodené okná, skôr by som to označila ako búdu… byt bol až pekný výraz na ten des.

A pán generálny tam začal cvičiť s realiťákom, ako keby si ho predtým sám nebol vybral.. Ten sa len pozeral a nechápal, zrejme ešte nezažil, že niekto si vyberie byt, popozerá si dvadsať fotografií, ktoré boli dostupné a webe realitky a potom zdrbáva niekoho za svoj výber…

Pavol úplne očervenel, až som myslela, že dostane infarkt… Keby tam nebol realiťák, tak sa tam s ním sama bojím…

Cestou z bytu som onemela úžasom z toho čo som zažila pred chvíľou na obhliadke… A Pavol sa začal smiať, že „ale som mu dal, blbcovi“… Vôbec mu nedošlo, že jediný blbec tam bol on…

Nakoniec vysvitlo, že moje slová, ako mám rada mužov, ktorí „majú svoj názor“, mi chcel predviesť v byte ako „malú ukážku“, ako si to vysvetľuje úplný magor…

Začala som pozerať na hodinky a dávať najavo, že sa aleže strašne niekam ponáhľam… Nebolo to také jednoduché, miestami som si pripadala ako jeho rukojemníčka. Išla som k svojmu autu, ale cestou sme narazili na kaviareň, tú istú, kde bol ešte pred hodinou „šarmantným džentlmenom“… Vôbec som nemala v úmysle pokračovať v tejto spoznávacej tragédii, ale dosť naliehal, aby sme si dali ešte kávičku a rozobrali čo s nami ďalej bude. Ja som mala v tom tak jasno, ako že zajtra ráno vyjde slnko… Ale potom sú tie „psychopatické typy“, ktoré som mala už odžité so svojim exmanželom, tak som nakoniec išla ešte raz do kaviarne.

Hneď si objednal dvojitú whisky a vypil na ex... Dovtedy mi rozprával, ako odsudzuje všetkých čo pijú za volantom, aké zvery brázdia naše ulice a naraz bol jedným z nich… Tiež tam bol autom.

Ale už som nechcela nič riskovať a kým bol na záchode, tak som utiekla z kaviarne… A vážne som utekala k autu, nech ma ešte nedohoní.

A teraz čo? Poviete si… „stará krava“ a ešte ich furt ich nepozná…? Nie, nepoznám, stále ma vedia muži prekvapiť, stále tí zúfalci hrajú divadlo a stále si myslia, že im všetko na svete prejde. A my ženy môžeme len dúfať, že nabudúce si dáme väčší pozor a ešte viac minimalizujeme riziká, aby sa to už viac nezopakovalo…

Nezanevrela som na zoznamky, ale ak sa mi tam niekto páči, tak sa ho snažím vyprovokovať, aby som vedela ako sa správa, keď je vážne nasratý… 😊.

Sledujete moje „chaty zo zoznamky“ a píšete mi, že som na mužov tvrdá a až priveľmi úprimná. Áno som a taká aj zostanem, radšej nech sa prejaví v úplnej anonymite, než zažiť ešte raz rande s psychopatom..

Ak sa Vám tento príspevok páčil, tak ho prosím zdieľajte na FB, dík moc 🙂

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response