fbpx
môj osobný blog

Čo si počať s mužskou aroganciou?

Stále sa zamýšľam, spomínam, chcem nájsť odpovede na milión otázok… a žiadnu nedostávam. Zas a znova sa mi „len“ potvrdzujú moje logické vysvetlenia… Napíšem príspevok, ako sa s mužmi nedá randiť, a nielen to, už aj „prachsprosté dohodnutie termínu“ sa stáva vedeckou prácou, za ktorú ale nedostanem doktorát…

Som žena, my nedostaneme zadarmo nič… A keď už niečo dostaneme, tak výplatu za svoju prácu, samozrejme vždy nižšiu ako náš mužský kolega…  Ale tento „problém“ tu vždy bol, je a podľa mňa aj bude, sami dobre viete, že už sa veľa ľudí pokúšalo „niečo s tým urobiť“… Posledných niekoľko stoviek rokov je to v rovine „vieme o tom, aj naďalej sa budeme o tom rozprávať, aj naďalej vám bude každoročne štatistický úrad „dokazovať“, že je to tak! A aj naďalej s tým nič neurobíme“.. 😊

Nerozprávam o ženách, ktoré si „vyjebú“ pekný dom a storočného chlapa v ňom.. 😊

Teraz je reč o nás, normálnych smrteľníčkach, ktoré majú jednu obrovskú nevýhodu… sú slušné.

Koľkokrát za život mi ľudia rozprávali, ako so slušnosťou najďalej zájdem, verte mi, že je to úplná sprostosť. Nechcem teraz navádzať ostatné ženy, aby skončili so slušným prístupom, len aby sa zamysleli, že je nám to na hovno…

Nedávno som si bola meniť pneumatiky, že vraj podľa kalendára nastal ten čas. Nič neobvyklé, tak ako vždy, zavolala som do pneuservisu a objednala si termín. Už som spomínala, že vždy a všade chodím načas, tak aj tam som bola nastúpená, ráno o dve minúty deväť. My ženy to takto zvykneme, ja viem že by to nemalo stáť ani za tých pár viet, ktoré tomu venujem… Ale, tak ako vždy, tak aj vtedy som neprišla na rad o deviatej, ale o trištvrte na desať… V tomto období mi nerobí problém troška si počkať, všade vláčim so sebou počítač a píšem si…

Keby bol rok 2008, kedy som bola ešte „riadne“ zamestnaná, tak by som urobila z pneuservisu „kúlničku na dřívi“ už pri „meškaní“ desať minút..

Tentokrát to za mňa „vybavila“ pani, ktorá mala už hodinu po objednanom termíne a stále sa nič nedialo. Začala sa sťažovať a ja som sa otočila do „čakárne“, kde sedelo asi osem chlapov a dve ženy, a zisťovala som, kto si prišiel meniť pneumatiky bez dohodnutého termínu. Celkom sa mi páčilo, že keď som rozvírila diskusiu, ľudia (ženy) sa pridali… Nakoniec som prišla na to, že termín mali objednané len ženy, osem mužov išlo okolo servisu a tak ich napadlo, že by si mohli vymeniť letné za zimné…

Dokedy budeme trpieť mužskú aroganciu? Dokedy bude v pneuservise osem kokotov z ôsmich zákazníkov?

Potom som dala reč s pani, ktorá prijímala objednávky. Určite urobila aj ona chybu, najskôr mala vybaviť objednaných zákazníkov… Pekne a celkom zaslúžene to od rozzúrenej pani schytala…V tom pneuservise bola pri objednávkach jediná žena a ďalších päť mužov, ktorých nezaujíma, kto má kedy termín, oni to berú tak, ako ľudia prichádzajú, či majú termín alebo nie…

Stále sa tu hovorí o „arogancii moci“, lenže korene arogancie treba hľadať aj tam „dolu“… Muž je arogantný len z toho titulu, že je muž… ? To mu stačí, aby sa správal ako idiot a ešte sa pozeral, čo tie kravy ženy zasa majú…? Oni si „v klídku“ sedia a pozerajú a „zabávajú“ sa, ako si ženy vydobýjajú svoje právo na prezutie pneumatík…

Samozrejme to nie je jediná skúsenosť s arogantnými mužmi... Stojím v potravinách pri pokladni, naraz, poznáte to, „otvorila sa pokladňa č. 7“… 😊. Chlapík uteká cez celý obchod, sáče do ľudí a ešte tesne pred pokladňou nabúra do kočíka s dieťaťom… A začne na celý obchod vykrikovať, prečo sa sem tie ženy jebú aj s kočíkmi… Takúto vyhrotenú situáciu som chvalabohu zažila len raz, ale iné, o stupeň „lepšie“ zažívam aspoň raz za týždeň…

Dokonca toho idiota radšej pustím pred seba, nech mi svojou nervozitou a chrapúnstvom nepokazí celý deň…

Zrejme som toho v živote už veľa zažila… Lenže ja nie som ten typ, ktorý si hovní v takýchto situáciách, snažím sa im predchádzať. Keď idem autom, tak vždy pustím pred seba blbca, ktorý by v opačnom prípade celkom určite spôsobil hromadnú haváriu… A prekvapenie? Asi ani nie… Vždy je to šofér – muž s malým „m“.. a možno aj s malým… a tam je zrejme prvopočiatok všetkej arogancie.. 😊… Ženy si zrejme viac vážia svoj život, nikdy nerobia tie cirkusantské kúsky, ktoré vidím na cestách skoro každý deň. Keby som mala tú moc, tak najväčšie pokuty by dostávali práve arogantní vodiči. A postupne by som im zvyšovala „dávku na pokutu“… a zvyšovanie by bolo finančne neobmedzené… Alkohol za volantom, vodičák zobrať na desať rokov a pokuta desať tisíc euro. Potom by si premysleli… Arogancia a ohrozovanie ostatných vodičov? Tiež by som začala na desať tisíc euro. Lebo väčšinou tí smradi na veľkých autách majú takéto „drobné“ v prepážke medzi peniazmi „na kávičku“…

Viem, že nie som sama, ktorá má tieto pocity a skúsenosti. Keby som dostala nejaký „impulz“, že sa nerútime s mužskou aroganciou do záhuby… Lenže nie, arogancia nadobúda každým dňom obludnejšie rozmery.. Nie je cesty späť..

Keď som začala „fungovať“ na FB, a prišli mi prvé komentáre, tak som mala zmiešané pocity… Ženy mi fandili a muži ma chceli dať „dolu“… Viem, že v tomto čase ma už pár mužov zobralo „na milosť“.. 😊. Verím, že pochopili, že tu nie som od toho, aby som s nimi bojovala…

Lenže v tej dobe mi prichádzali aj naši milí hejteri, alebo kokoti? „Hejter“ mi príde celkom milé slovo, preto by som použila radšej ten druhý výraz.. 😊.

A bola som trpezlivá, snažila som sa nájsť niečo pekné v tých „vyblvaných arogantných slovách“, dokonca som dala dotyčnému ďalšiu šancu… Vo väzenskej hantírke „dvakrát a dosť“… 😊. Postupom času ma už celkom obťažovalo skúmať magora a čakať, že sa z toho vyspí a na druhý deň bude v pohode… Nebude… To viem až teraz, a podľa toho sa správam aj ja. Arogantný komentár? Niekedy ho ani nedočítam a v tom momente blokujem na mojej stránke. Skončila som s „dám ešte šancu“… Z kokota neurobíte človeka cez noc.. Je to nemožné.. 😊

Koľko šancí má dostať arogantný „nápadník“? Z nedávnej minulosti (a ešte aj prítomnosti..) mám jeden prípad… Martina už som spomínala v blogu „Vlk samotár“… Už je to pár týždňov, čo mi volá celý týždeň – vždy večer, potom týždeň prestávka a potom výčitka v sms: „Zlatinko, nemôžeš mi aj ty niekedy zavolať“?

Len na vysvetlenie, v tom týždni, keď nevolá, tak mu volám ja… raz za dva dni… a nikdy to nezodvihne (už som s tým prestala..). Potom príde „vysvetľovacie kolečko“… Ja trvám na tom, že randím cez víkend a on trvá na tom, že by som mala „poľaviť vo svojich požiadavkách“ a randiť aj cez týždeň… Ja už to beriem ako „hrádky s bláznom“.. Cez týždeň mi zavolá o šiestej večer, čo robím v ten deň večer… Nie na druhý deň… Aby som sa „zbláznila“ a povedala mu, „dnes večer máme rande“… Dokonca som to raz vyskúšala, mala som už dohodnutý program so sestrou, ale vedela som, že ho to tak prekvapí, že nebude schopný „tak narýchlo“ niečo zorganizovať… A okrem toho ten neustály boj… ale len jeho boj, ja sa toho nezúčastňujem… Povie jednu vetu a hneď ďalšou „vyvráti“ tvrdenie z prvej…  je to tiež istý druh arogantného správania a dokazovania… ako sa mu mám prispôsobiť… Lenže keby vedel to čo vy, tak by mi už nezavolal… Už sa zasa týždeň neozval, ale teraz som si povedala, že dosť! Arogancia má u mňa stopku – natrvalo!

Niekto bude namietať, že aj ženy bývajú arogantné… Ja hovorím vďaka bohu, aspoň za tých pár „lastovičiek“… Ale viete tak dobre ako ja, že tých pár nedokáže urobiť až tak obludnú arogantnú spoločnosť, v ktorej sa bohužiaľ práve nachádzame…

Bude to o pár rokov iné? Lepšie? Horšie?

Výzva pre všetky matky: Nevychovávajte zo svojich synov arogantné svine… Ja viem, že matka väčšinou nemá sebareflexiu na vlastné deti, tie jej sú vždy najkrajšie, najmilšie a najmúdrejšie…

Z človeka sa nestáva arogantný blbec až v dospelosti, indície musíte vidieť už v detstve a vtedy to treba zastaviť!

A ospravedlňujem sa, že som si hneď na pondelok dala takú ťažkú arogantnú tému… :)… Ale život nie je len o “Kedy pôjdeme na kávičku?” a “Srdiečko, kedy ma konečne pretiahneš”? Tým mužom už nie je nič sväté, už sa arogantne správajú aj vtedy, keď vás majú “ojebávať”, že sú skvelí milenci a najlepší priatelia… 🙂

Ak sa Vám tento blog páčil, tak ho prosím zdieľajte na FB, dík 🙂

Tags : arogancia
Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response