fbpx
Životný štýl

Máte zmysel pre humor?

Niekde som počula, že smiech predlžuje náš život… Rada by som to vyskúšala, len si neviem predstaviť, že by som sa od-te-raz do svojich 150 rokov len re-ho-ta-la… To by ma musel niekto zabiť lopatou, nech už konečne prestanem.. 😊

Mám rada zábavu, viem sa zabaviť aj na sebe, aj na druhých… Lenže viete, ak zostanete v tom sám so sebou, tam končí všetka sranda… Niekedy s obľubou hovorím „sama nemôžem byť kapitán aj jeho družina“.. 😊

Niektorí ľudia čakajú, kedy ich niekto poriadne zabaví, a sami nevedia poriadnu zábavu ani oceniť, nerozumejú jej,  dokonca sa vedia sťažovať, že „tak toto vôbec nebolo smiešne“..

Mne sa stáva, že mi ľudia hodnotia moje príspevky:

  • Bola som u vás zvyknutá na vtipnejší príspevok…
  • Teda tento vám vôbec nevyšiel, vôbec som sa nebavila…
  • Toto vám príde vtipné? Mne teda vôbec…

V úplných začiatkoch písania mojich blogov som vôbec netušila, ako budú ľudia reagovať na moje príspevky. Nechala som tomu voľný priebeh, nemala som žiadne očakávania.. Sľúbila som vám úprimné blogy a to stále platí. Nikomu som nesľubovala, že sa bude chytať na brucho a smiať sa ako „bláznivá Viktorka u splavu“… Humor a zábavu beriem ako pridanú hodnotu mojich blogov. Sama niekedy neviem, či to bude smiešne, trápne, urážlivé… Ale to som ja, nezamýšľam sa nad „následkami“. Keby som to robila, tak by som na klávesnici nevyťukala ani „počet najazdených kilometrov“… Predstavte si, že by ste svojim správaním vyhoveli sto ľuďom zo sto, je to vôbec možné? Blbosť, taký človek sa ešte nenarodil…

Viem, že doba je desná, ľudia sú frustrovaní zo svojich životov, z osobného neúspechu, nedostatku peňazí… Nezostáva nám veľa priestoru na poriadnu zábavu a niekto už sám seba zaškatuľkoval ako „stratený prípad“… To sú ľudia, ktorí nepochopia zábavu ani s vysvetľujúcim slovníkom pre blbcov… Poznám takých ľudí, preto viem o čom a o kom píšem…

V mojej súčasnej práci to mám jednoduché, píšem si, spomínam čo bolo, je a bude, a snažím sa vystihnúť podstatu… Preto by som zrejme nemohla robiť stand up komika, podľa mňa je veľmi náročné „naživo“ zabávať ľudí. Ale keby som to robila, tak trvám na tom, že nikto triezvy by v publiku nesedel… Poznáte to, opitému človeku je smiešne aj keď ho oserie holub… Za triezva by ho za to skántril.. 😊

Od svojej mladosti si pamätám, ako ma moji priatelia doslova vyhľadávali a keď bola nejaká akcia, tak bezo mňa ju nechceli ani organizovať… Za mlada sa vie človek ľahšie uvoľniť, vyrobiť pár žartov alebo aj trapasov, na ktorých sa potom zabávame celý život. Potom starneme a už nám nepríde všetko až také smiešne..

Máte zmysel pre humor? Toť otázka… Aby som vám vysvetlila môj pohľad na vec, tak musím začať od „vzniku sveta“… 😊

Píšete si životopis do novej práce a medzi vlastnosti dáte: pracovitý, zodpovedný, samostatný, komunikatívny, kreatívny, a niekto ešte prihodí jednu veľmi osobnú vlastnosť: mám zmysel pre humor… To je úplne v poriadku, zamestnávateľ má tri mesiace (po novom aj rok..) aby prišiel na to, že ste egoistický, nezodpovedný asociál… 😊

Keď som bola ešte „mladá a sprostá“ a keď som si myslela, že na zoznamke sa dá nájsť normálny chlap, tak som si niekedy pripadala ako na pracovnom pohovore, prípadne ako „zamestnávateľ“, ktorý si podľa vlastností a zručností vyberá zamestnanca, rozumej partnera.. 😊

Veľakrát som dostala do správy na zoznamke: Som inteligentný, zodpovedný, pracovitý, poriadkumilovný, úspešný, so zmyslom pre humor…. S tým rozumom čo mám dnes, by som si to preložila: som nezodpovedný blbec, nezamestnaný, bordelár, a navyše suchár…

V mojich blogoch píšem o týchto ľuďoch, jediné čo majú, je veľmi veľké ego a presvedčenie, že oni sú tí najúžasnejší ľudia pod slnkom a nám mám byť cťou ich poznať…  Tak ako to je?

Tieto osobné, veľmi pozitívne vlastnosti majú o vás rozprávať druhí, vy nie ste kompetentní na to, aby ste hovorili, akí ste vtipný ľudkovia s výnimočným zmyslom pre humor… V takýchto prípadoch spozorniem a myslím si vždy to isté: „ďalší blbec na večeru“… lebo takých ako ON „žeriem na večeru“.. 😊.

Keď si kupujete niečo nové do bytu, alebo chcete niečo renovovať.. Čo urobíte? No predsa zistíte si referencie na produkt, či službu.. keď si kupujete veci cez internet, tiež si nič nekúpite z e-šopu, ktorý „včera prišiel na trh“, ktorý nikto nepozná… Prečo by to malo byť s ľuďmi iné?

Nehovorím, že máte obvolávať známych a zisťovať informácie o človeku, s ktorým chcete randiť. Vy s ním randíte a postupom času zistíte všetko, čo potrebujete vedieť. Lenže muži na takéto dlhodobé „týždenné“ spoznávanie proste nemajú čas… Oni vám o sebe povedia všetko čo je dôležité a vy im proste musíte uveriť, na tom trvajú…

Raz som sa stretla s mužom, ktorý hľadal priateľku so „zmyslom pre humor“… Normálny človek by predpokladal, že sám ho má a samozrejme si k sebe hľadá primeranú ženu… Omyl… Neviem či som za svoj život stretla väčšieho suchára… Ale zisťovala som, prečo chce mať „vtipnú priateľku“… A on na to „ja viem oceniť inteligentný humor“… A povedal to s takým plechovým ksichtom, ako keby mi oznamoval začiatok tretej svetovej vojny..

Je prirodzené, že ľudia sa robia lepšími než sú, lenže všetko má svoje hranice… Ak začnete o sebe rozširovať bludy, tak zostanete sám… Stanete sa „populárnym blbcom“, ktorý si len vymýšľa… A to dúfam nechce nikto.

Som veľmi manuálne zručná, to môžem úplne v pohode o sebe prehlásiť a viem to aj „zdokladovať“… Kamarátka príde na návštevu a obdivuje mi krásne biele steny a vie, že som si sama vystierkovala aj vymaľovala byt… V tejto dobe to už robí syn, ale tiež som to dokázala… Viem štrikovať, za život som uplietla desiatky pulóvrov, šálov, čiapok… Sú tu, nemám dôvod klamať, keď tie veci v skutočnosti existujú… To som sa nechcela chváliť, len to používam ako príklad…

Minule sme s jednou známou rozoberali, aké máme šikovné deti… Videla nejakú stavebnú prácu od môjho syna a veľmi sa jej to páčilo… Lenže ona nezačala chváliť svoje deti, ale rozprávala ako zaťovho brata manželka vie „lepšie“ štrikovať ako ja a kolegov bratranec postavil jeden super moderný dom nejakej celebrite… A chválila sa tým, ako keby bola tou celebritou ona… Lenže ja mám v piči nejaké cudzie práce cudzích ľudí… Vôbec ma nezaujímajú, nemám na to priestor v mojom mozgu…  

Mantaví a hlúpi ľudia sa veľmi radi chvália ľuďmi, o ktorých možno čítali v novinách… A myslia si, že to je to isté…

Lenže kedy skončí toto ojebávanie ľudstva? Áno, viem aj odpoveď – nikdy…

Ja som tu od toho, aby som si urobila vlastný názor na mužov zo zoznamiek, na svoju rodinu, na známych a priateľov. A tak ako sú úprimné moje blogy, tak som úprimná aj pri komunikácii s ľuďmi, ktorí si vymýšľajú a za každú cenu ma chcú nejakým spôsobom ojebať…

Nepovedala by som, že som „obľúbená v kolektíve“… ako som už spomínala, tak úprimnosť je zapísaná v červenej knihe ohrozených vlastností, a je len na nás, či ju necháme vyhynúť, alebo sa začneme správať prirodzene a úprimne.

Zmyslu pre humor sa nedá naučiť, buď ho máte alebo nie… A máme tu pár prípadov, keď si niekto myslel, že má zmysel pre humor ale pomýlil si to s „vystrašením na smrť“ a ako vieme, tak sú prípady, keď to platilo doslovne…

O nikom z mojej rodiny by som nepovedala, že má zmysel pre humor a to sme teda dosť veľká rodina… 😊. (A budem dúfať, že nebudú čítať tento blog a neurazia sa, prípadne mi nezačnú dokazovať, ako sa mýlim…)

Keď som bola malá, tak sme chovali svine a tie zvery niekedy utiekli z chlieva a behali nám po záhrade.. Tato ich hodiny naháňal, až kým ich znova nezahnal naspäť do chlieva…

Bol prvý apríl, mohla som mať tak osem rokov. Moje sestry si povedali, že si vystrelia z tata. Už keď to plánovali, tak som sa snažila pochopiť o čo im ide, vôbec mi neprišlo smiešne, že najmladšia sestra príde za tatom a oznámi mu so smutnou štvorročnou tváričkou „tato, svine vybehli“… Tato vyskočil zo stoličky, skoro dostal infarkt a moje staršie sestry utekali za ním a kričali „prvý apríl“… Skoro ich vtedy pozabíjal.. 😊. Ako hovorím, toto ani nešlo okolo zábavy…

Preto ak máte pochybnosti s rozoznaním zmyslu pre humor od vystrašenia na smrť, tak sa staňte len pozorovateľom zábavy, nesnažte sa, len to pokazíte a budete zasa raz za blbca.. 😊

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response