fbpx
môj osobný blog

Po 50-tke si dohodnúť rande? Zabudnite…

Už dlho som nemala žiadne rande a začínam premýšľať, že ja som tá divná… Za mlada sme mali jednu veľkú výhodu, neboli mobily a sociálne siete. Určite mi dáte za pravdu, že keď niečo nemáte, tak vám to nechýba. Boli pevné linky, záznamníky a ručne písané listy, ktoré sú v tejto dobe už veľkou vzácnosťou.

Teraz sa s niekým zoznámite, píšete si cez sms, whatsapp, messenger, prípadne si na rozlúčku poviete „napíšem ti e-mail“… Cez milión „kanálov“ sa ku vám (ne)dostane správa od priateľa. Začínam si myslieť, že v minulosti to bolo lepšie… Raz ste sa dohodli, že sa stretnete „pred kinom o šiestej“ a bolo vybavené… Ak tam jeden neprišiel, tak sa muselo stať niečo veľmi vážne, alebo ste narazili na idiota, ktorý na to zabudol a tým pádom bolo vymaľované… už ste ho nechceli.

V tejto dobe si pripadám, že som súčasťou prieskumu „čo tá Zdena vydrží“, kam až siaha jej nezávislosť, trpezlivosť, prípadne „veď ja jej ukážem, kto tu má hlavné slovo“… To nie je dohadovanie rande, to je večný boj o moc… Ešte o nič nejde, a už sa dejú zvláštne veci.

Už som spomínala, že som celý život robila obchodníka na inzerciu. Stretávala som sa s inzertnými klientmi. Dohadovala som si stretnutia, na ktoré som vždy prišla načas. Raz za rok sa mi stalo, že som uviazla v kolóne a meškala som desať minút. Ale vždy som zavolala a oznámila situáciu a spýtala sa, či je to v poriadku a či na mňa klient počká. Ale to vážne len výnimočne. Väčšinou som počítala aj so zápchami v meste a urobila si časovú rezervu. Vždy som mala všetko do detailov naplánované. A týmto prístupom som si podpísala nad sebou ortieľ… Zodpovedný prístup je prežitok a ja som dinosaurus…

Viete ako sa hovorí, „na ženu sa má počkať“, tá môže na rande aj meškať a muž džentlmen si na ňu s láskou počká…  (len na vysvetlenie, niekedy veľmi dávno žili na Zemi džentlmeni, boli to milí muži s úctivým prístupom k ženám… Bohužiaľ, je mi ľúto, že práve ja musím oznámiť svetu túto hroznú správu… ale džentlmeni vyhynuli… Je to cez dvadsať rokov, čo som stretla posledného… Už vtedy mal 80 rokov a zrejme už zomrel… Česť jeho pamiatke.. 😊).

A nejde len o to „počkanie“, s mužom sa nedá dohodnúť na rande. Za posledné roky mám desiatky prípadov, keď som to radšej vzdala, kvôli vlastnej pohode a aby som neprišla o rozum…

Martin je neohrozene stále na prvej priečke medzi mužmi, s ktorým sa dá dohodnúť rande len v prípade, že ste až chorobne submisívna žena, ktorá súhlasí aj s vlastnou popravou, len nech sú všetci okolo nej usmiati a šťastní…   

O ňom som už myslím písala v jednom blogu… Dohodneme sa, že si dáme spolu doobeda kávičku, potom volá každé dve hodiny, vždy keď už „vypršal čas“ a posúva naše kávičkovanie o ďalšie dve hodiny…

Tak je to v jeho prípade vo všetkom. Pred časom som mu oznámila, že áno, môžeme si zarandiť, ale mne by vyhovoval víkend. Viete, ja už nie som na tie rýchlovky… Žena dosiahne určitý vek a už sa tak nepachtí po sexe. Už je pre ňu dôležité to všetko okolo, hlavne žiadne „hop šup skoč mi na háčik“… To si môžu robiť medzi sebou puberťáci…

Teraz neviem či je to tým, že sa muži v dvadsiatke zabrzdia vo vývoji.. Asi nie nadarmo sa veľmi jemne hovorí, že muži sú hraví celý život. Ja by som to len dovysvetľovala… Hraví? To môžu byť, len nech si preboha nehrajú s mojimi nervami… Slovko „hraví“ by som nahradila „nezodpovední“… áno, to je ten správny výraz…

Takže Martin. Volá mi celý týždeň, vždy večer a zisťuje, prečo nechcem randiť cez týždeň. A ja mu „polopate“ vysvetľujem, že teraz mám toho veľa a večer som rada, že si oddýchnem, prípadne prečítam knihu. Nechce sa mi randiť po náročnom dni. Je to až také nepochopiteľné? Zrejme áno.

Niekedy si ako pomôcku k odhaleniu „páchateľa“ vezmem znamenie, v ktorom sa narodil. A áno, viem, že nemáme medzi sebou len dvanásť pováh (to je odkaz pre rýpalov, ktorí neveria nikomu a ničomu len sebe a vždy len sebe.. 😊).

Martin je baran, ja by som povedala, že typický tvrdohlavý baran, ktorý chce, aby sa mu prispôsoboval v jeho názoroch a termínoch celý svet. U neho sa mi moja teória už aj potvrdila… Päťdesiatročný chlap, slobodný, bezdetný, a navyše jedináčik… Veľmi zlá kombinácia na život… Zrejme kvôli tomu si nenašiel čas na všetky tie rodinné veci a už sa mu asi nechce… A týmto by som sa mu chcela poďakovať, že to vzdal a nepripravil o rozum potenciálnu manželku… 😊. Možno v minulosti bol viac prístupný, možno niekam prišiel podľa neho „načas“, ale zrejme to bola len hodina, ktorú si pamätal… Mal prísť vo štvrtok o piatej večer a on prišiel o piatej večer, ale o týždeň v piatok. To mi tak na neho sedí… 😊

A všetkým jeho potenciálnym priateľkám už „došli nervy“ a vzdali to s ním… A človek starne a v zásade sa nemení, keď, tak len k horšiemu..

Martin a naše rande. Ako som spomínala, vyvoláva celý týždeň, už vie, že randím zásadne cez víkend. Začne mi vysvetľovať, aká som skostnatelá v názoroch a prečo sa neuvoľním… Lebo pozor, to ja som tá divná, ktorá nesúhlasí s termínom, ktorý navrhne pán tvorstva… Cez víkend nikdy nezavolá, vždy zasa až v pondelok… Už to takto trvá pár týždňov. Do toho si ešte „vybral“ maródku so soplíkom, ktorú má odvtedy ako „ospravedlnenie“ na všetko… Čo vám to pripomína? Mne päťročného chlapca… On svoj vývoj nedotiahol ani do tej „povestnej“ dvadsiatky…

Niekedy ma vážne vytáčal, to bolo v čase, keď som ešte netušila o takýchto jedincoch.. Potom prišlo obdobie „zabávam sa na úplnom idiotovi“, ktorý trvá na tom, že má stále „právo“ určovať podmienky a ja som tu od toho, aby som sa prispôsobila „jebom jedného muža“… Teraz som prekročila ďalšie hranice… je mi ho ľúto… Otec mu už zomrel, mama je jediná, na kom mu záleží, a je chvályhodné, že ju každý deň navštevuje. Do toho vzťahu už nevidím, možno je to okrem „zabrzdil sa vo vývoji“ ešte aj „mamánek“… Len to sa mi zdá až príliš tragický osud na jedného muža…

Neviem či mám len ja toľko „šťastia“ na blbcov, veď s Jurajom to bolo to isté len v zelenom… Dohodli sme sa na piatok a keď „vypršal termín“, tak sa ozval až po dvoch týždňoch… Zrejme to je čas, kedy sú veci „premlčané“ a to doslova… Akoby nič sa ozval po dvoch týždňoch a už sa nevracal k tomu čo bolo, teda nebolo… Ani slovkom o tom, že zmeškal rande o celé dva týždne…

A už sa mi nechce byť tolerantnou… Už mi stačilo… Zostala zo mňa nemanipulovateľná žena, už žiadne prispôsobovanie sa, kedy to jemu vyhovuje… Vlastne som si vyčerpala dávku trpezlivosti s blbcami asi aj za niekoho iného… 😊

Azda najsmutnejšie na tom je, že títo muži to vôbec o sebe netušia… Nikto im to „do očí“ nepovedal, takže to neexistuje… V ich očiach sú oni tí úžasní, za ktorými si majú ženy nohy dolámať… 😊. Tu už nejde o nulovú sebareflexiu, tu už musíme bohužiaľ „merať“ v mínusových hodnotách, to znamená, že je to istý druh ochorenia, ktoré zatiaľ nemá číslo v zdravotných vestníkoch… 😊.

Ale my o ňom už vieme a príde čas, keď si to všimnú aj naši zdravotníci a muži už nebudú „nezodpovední“, už budú mať „ochorenie č. 5554“ a začnú sa s ním oháňať ako Martin so svojim soplíkom… Nie je cesty späť, osud „nerandenia“ po 50-tke sa naplnil…

Viete tak dobre ako ja, že človek starne, za život urobil toľko ústupkov a kompromisov, že sa mu minuli zásoby… 😊

A niektoré „hroziace“ rande som ešte pred termínom zrušila ja… a z týchto dôvodov:

  • Ahoj Zdeni, veľmi sa teším na rande. Čo si oblečieš? Môžeš si dať prosím ťa minisukňu a na ústa červený rúž? (áno, keď pôjdem na konkurz do pornofilmu, tak určiteee…)
  • Ahoj Zdeni, už sa neviem dočkať. Vieš, zdá sa mi, že kávička v piatok večer je málo… nemohli by sme ísť rovno na víkend niekam na wellness? Veď vieš, máme svoje roky, načo sa budeme „motkať“ po kávičkách, keď si môžeme poriadne užiť? (Takže vezme kurvičku rovno na wellness, no ten je zlatýýýý…)
  • Ahoj Zdeni, veľmi sa mi páčiš, už sa teším na piatok do kina. Veľmi sa mi páčia tvoje prsia, môžeš si dať veľký výstrih? Veď v kine bude tma… Mrzí ma, že sme si písali len o nepodstatných veciach… Môžem sa spýtať? Nosíš na nohách červený lak? Veľmi rád cmúľam prsty, ale musia mať nalakované nechtíky, to ma vzrušuje úplne najviac.. (tento týpek ma veľmi prekvapil, vyzeral že nevie do päť narátať a celkom mi to vyhovovalo, veď stačí keď je besný len jeden z nás… A pozrime sa aký magor sa z neho vykľul pred prvým rande…)
  • Ahoj Zdeni, môžem posunúť rande na ôsmu večer? Mám ešte nejaké rodinné povinnosti. Ja na to: „Ty si ženatý?“ a on: „Som ti to nepovedal?“ (nie, nepovedal a našťastie sa odhalil sám, nemusela som mu na rande rozbiť hubu… 😊).
  • Ahoj Zdeni, tak sme dohodnutí na večer, teším sa… Apropo.. môžem sa spýtať? (takáto otázka neveští nič dobré…) Máš rada keď ťa muž ociká? (Toto bol môj posledný prípad s intelektuálom… Zožral múdrosť sveta, machruje aký je sčítaný a múdry a potom mi v pohode toto zajebe do sms-ky pred prvým rande…)

Tak čo s vami chlapi? Počula som, že niektorý orgán v ľudskom tele sa vie sám zregenerovať, a aj keď je poškodený, tak sa časom dostane do formy…

Keby to isté platilo aj pre môj „orgán“ zvaný trpezlivosť, tak som v pohode… Lenže ja som už prestala veriť na rozprávky, škriatkov, víly, princov a najnovšie aj na džentlmenov…

Už sa teším ako vám budem písať o mojom rande, ktoré napokon vyšlo aj napriek osudu, napriek vyhynutým džentlmenom, napriek nedostatku trpezlivosti s blbcami… Trpezlivosť mi zrejme odišla na vandrovku, keby ste ju niekde stretli, tak jej prosím odkážte, že na ňu čakám… 😊

Ilustračné foto: fotka má už viac ako rok, to bolo v čase, keď som sa ešte schovávala za okuliare… Ach staré krásne anonymné časy… 🙂

Ak sa Vám tento blog páčil tak ho prosím zdieľajte, dík 😊

Tags : rande
Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response