fbpx
chaty zo zoznamky

Chaty zo zoznamky č. 31

online chat

Viktor, 42 rokov, VŠ, hľadá si priateľku

Anastázia, 40 rokov, hľadá si priateľa

Viktor: Ahoj Anastázia, celkom dlhé meno, môžem ti hovoriť Stázka?

Anastázia: Ahoj, rob ako myslíš, meno je nepodstatné…

Viktor: A čo tu robíš Stázka? Mne sa stále nedarí nájsť tú pravú. Asi som veľmi náročný, tak ako na mojich podriadených… Ale nebudem sa tu rozpisovať o práci..

Anastázia: Hm, jedna veta a už som odpozorovala „skromnosť a praktiky veľkého šéfa“… len mi to nejde dohromady… Ako to je?

Viktor: Neviem ako to myslíš. Skromný som, to viem… K životu mi stačí dobrá práca a uznanie. A teda keby sa našla ku mne primeraná partnerka, to by som bol naozaj šťastný..

Anastázia: Takže ako to je? Už si začal, tak napíš viac o svojej práci… nechcem názov firmy a telefón.. 😊. Ja som účtovníčka, robím z domu, mám svojich klientov. Niekedy mi je doma otupno, tak si hovorím, že treba niečo skúšať, domov za mnou nikto nepríde..

Viktor: Ja by som prišiel…

Anastázia: Zabudla som, si muž a muži si prečítajú len to, čo im vyhovuje… Ak by som si chcela vodiť domov mužov, tak ti dám vedieť… Ale v tomto živote to určite nebude, možno v ďalšom, keď sa narodím ako pes.. 😊

Viktor: Nechcel som ťa uraziť, som slušný chlap. Mám určité postavenie, určite by som nerobil nič protiprávne…

Anastázia: No dobre teda… Si právnik? To protiprávne ma k tomu nejak navádza.. 😊

Viktor: Som manažér a mám pod sebou 1200 ľudí. Musím im ísť príkladom, preto sa možno tak vyjadrujem..

Anastázia: Toľko ľudí? To si nejaký riaditeľ firmy?… Ani neviem ktorá firma by zamestnávala toľko ľudí… Dúfam len, že nie si nejaký lampasák… to by som sa vážne pobavila..

Viktor: Čo máš proti lampasákom? Je to rovnaké povolanie ako ktorékoľvek iné. Aj keď lampasák je dosť hanlivý a zastaralý výraz, už nám tak nikto nehovorí…

Anastázia: Prepáč, ale musím sa smiať… Už som si tu raz písala s jedným lampasákom, ale bol to teda des… Vieš, sestra mala za muža lampasáka, ale to bola diagnóza od uší až po hnedé ponožky… 😊

Viktor: Nechajme to radšej tak, zhodnime sa na tom, že som normálny vojak a manažujem svoj útvar..

Anastázia: Už som chcela byť zasa neslušná, ale útvar?  Dobre nechajme tak… Máš nejakú príhodu zo života, niečo čo by si nikomu nikdy nepovedal? Napríklad na hrane zákona, ale už premlčané? Ja som za mlada jazdila 11 rokov bez vodičáku… teraz ty..

Viktor: Ja žijem tak, aby som dodržiaval zákony Slovenskej republiky.

Anastázia: Vieš, len skúmam nakoľko máš zmysel pre humor… ale tuším ti ho ostatní lampasáci vyoperovali… 😊

Viktor: Prepáč, ja som náhodou veľmi vtipný, vojaci sa stále smejú, keď sa stretneme mimo útvar, niekde na pive..

Anastázia: To sme my, ľudia, vždy sa smejeme na vtipoch našich nadriadených… Pred šéfom, aby mal radosť že je vtipný a potom doma, keď rozprávame akú kravinu ten šéf zasa povedal a aký je to vlastne úbožiak… nemyslím teraz teba, ale takýchto situácií som zažila za svoj život možno aj stovky… Keď som ešte pracovala vo firme, tak sme mali tiež „vtipálka“ šéfa… Teda myslel si to o sebe, ale v skutočnosti bol strašný blbec… Tak aby to nebol aj tvoj prípad… Spýtam sa ťa na nejakú „rošťárnu“ a ty tu na mňa vytasíš zákony SR… Keď sa nevieš uvoľniť ani v úplnej anonymite, tak ako mám veriť, že vôbec rozoznáš humor od trápnych rečí?

Viktor: Tak to je ťažká otázka… Možno máš v niečom pravdu, počul som o sebe už hocičo, ale to vieš, šéf nikdy nie je obľúbený…

Anastázia: Nejde o to, či je niekto šéf, ak je to normálny človek, ktorý nehádže pózy pred podriadenými, tak môže byť aj vtipný aj obľúbený…

Viktor: Tak ako to bude s nami? Pôjdeme na rande?

Anastázia: Vieš Viktor, toto mi nestačí… vyzeráš pekne, ale keď čítam tie lampasácke reči, tak mi je ťa ľúto… A hlavne ma na tebe nič nezaujalo a to je pre mňa dôležité… Tak prepáč, ale žiadne rande nebude..

Viktor: Tvoja škoda, ja viem že som úžasný, poriadkumilovný a veľmi obľúbený v práci. Možno len nie si dostatočne inteligentná, aby si to odpozorovala z našej komunikácie…

Anastázia: Nehádam sa… možno. A prepáč, že som si neskončila s tebou písať hneď na začiatku. Vedela som, že s lampasákom by som sa nikdy nestretla… Maj sa..

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Ferdinand, 55 rokov, hľadá si manželku

Milota, 60 rokov, hľadá si priateľa

Ferdinand: Ahoj Milota, to je tvoja fotka čo tu máš? Si sa musela dobre pozatierať, predsa len si už dosť stará… Už veľa vody nenamútiš…

Milota: Tak tomuto hovorím úvod jak prasa… Vážne si chceš písať týmto štýlom? O čo ti ide? Čo očakávaš po takomto odhalení, že si vlastne úplný blbec?

Ferdinand: Až potom som si prečítal čo som napísal… Strašne ma pred chvíľou nasrala jedna krava, čo mi napísala, že som starý chuj a že čo chcem… Tak som to chcel asi nejakej starej vrátiť…

Milota: Takže pomsta? Oko za oko? Nemal si to napísať tej predtým? Prečo mne?

Ferdinand: Ona mala len 24 rokov, jej som to nemohol… nebola stará..

Milota: A načo si si písal s takou pionierkou? Pre ňu si starý… a keď mám pravdu povedať, tak aj pre mňa…

Ferdinand: Čooo? Tak to som ešte nepočul… Ženy sú dnes veľmi sebavedomé, to už sa môžem na všetko vysrať..

Milota: Počuj Ferko, buď budeš ku mne slušný alebo mi už nepíš… Ja nemôžem za to, že si zrejme pedofil, čo tu vypisuje o 30 rokov mladším ženám… Ak nie si Rockefeller, tak im radšej nepíš a budeš mať pokojnú starobu… 😊

Ferdinand: Ja a starobu? Som ešte mladý chlap, všetko mi funguje ako má, prečo by som nemal mať mladšiu? Ja sa chcem pozerať na pekné mladé ženy a nie na staré korytnačky..

Milota: Až sa čudujem sama sebe, že si s tebou ešte píšem… Ale to vieš, takéhoto magora tiež človek nestretne každý deň… tak ma zaujíma prečo to robíš a čoho sa mám sama vyvarovať… Priznám sa ti, že som sa nedávno rozišla s priateľom, on mal 45 rokov a boli sme spolu osem rokov, čiže nám to fungovalo… Preto som si povedala, že potrebujem zasa radšej mladšieho a nie nejakého, kto nevie starnúť a myslí si o sebe, že má na mladé ženy… Videla som to hneď, keď som si pozrela tvoje fotky.. To bordó na hlave ti nejde… vyzeráš ešte väčší magor ako si  možno v skutočnosti..

Ferdinand: Ja si budem farbiť vlasy koľko budem chcieť a akú farbu si vyberiem, tú si dám.. Neviem prečo si ženy myslia, že len oni sa môžu robiť mladšie…

Milota: Lebo žena na mužovi vlasy nerieši, väčšina v tvojom veku už nemá skoro žiadne a nás to vôbec netrápi.. Preto hovorím, že ty si zvláštny malicherný prípad… A myslím si, že nakoniec zostaneš sám… Žena, ktorá je primerane tvojmu veku už má dosť rozumu na to, aby vedela, že samoľúbeho blbca nepotrebuje..

Ferdinand: Si ostrá jak britva, presne ako moja bývalá.. Preto chcem mladú, čo ešte nemá rozum…

Milota: Aby si sa neprerátal, na mladú musíš mať niečo navyše… a nie je to farba na vlasoch.. 😊

Ferdinand: Som na invalidnom dôchodku, mám choré srdce, tak ma nerozčuľuj…

Milota: Prepáč, to som nechcela, ale po tomto zistení nechápem o čo ti ide? To chceš v žene vzbudiť ľútosť? Nemal by si aj ty prehodnotiť svoje správanie? S takou diagnózou a nasratý na celý svet… No neviem… A ešte chce mladú ženu… Človek by povedal, že máš chorú skôr hlavu ako srdce… Ale už ťa nejdem trápiť, máš toho dosť aj sám so sebou…

Ferdinand: Vidíš, vy ženy ste divné, keď vám poviem že som chorý, tak hneď zmeníte správanie…

Milota: Zrejme ťa nechceme mať na svedomí… Ale už to ukončíme, nechcem si už písať, maj sa teda veľa zdravia ti prajem..

Ferdinand: Ty ma nechceš?

Milota: To určite nie, sám si povedal, že som pre teba stará… A teraz to len potvrdím, som stará na to aby som si zavesila na krk chorého muža. Inak mi je fajn… A nebuď taký zlý na ženy, inak vážne zostaneš sám..

Na stránku som pridala príspevok Ťažký život blogera. Je tam vysvetlenie prečo som sa rozhodla osloviť vás s prosbou o dobrovoľný príspevok… https://naslovaka.sk/2019/10/04/tazky-zivot-blogera/

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response