fbpx
môj osobný blog

Sexuálne obťažovanie včera, dnes a zajtra…

V tomto prípade som na strane mužov a budem na ich strane vždy. Čo sa týka sexuálneho obťažovania, neverím ani jednej žene na planéte Zem. Na tom trvám. Nehovorím tu o násilných trestných činoch, ale o obťažovaní, na ktoré si ženy „s láskou a nehou spomínajú“ a ktoré sa stali niekedy aj pred tridsiatimi rokmi. Svet šoubiznisu je skazený, to vám je snáď jasné. Vplyvní muži sa určite snažili získať nejakú peknú začínajúcu herečku do postele. Ona to neodmietla a teraz, keď je z nej slávna a známa herečka, tak si ide na tom „honiť svoje ego“. Hlavne teraz, keď má veľakrát aj cez 70 rokov, tak sa zapája do rôznych „umelo vytvorených kampaní“ aby si v rámci „prevencii proti Alzheimerovej chorobe“ mohla pospomínať a ponamáhať mozog,  komu všetkému vliezla do postele, aby dostala nejakú filmovú rolu. Vtedy mala povedať nie a vplyvný muž by obsadil inú herečku, ktorá s tým až taký problém nemala…  Možno sa vám to zdá príliš kruté, ale pravda býva zvyčajne niekde v strede.

Poviem vám, že mi celkom chýba to iskrenie medzi mužmi a ženami. Z mužov sme urobili „chladných bojkov“, ktorý sa pomaly boja otvoriť vám dvere, aby sme ho neudali za sexuálne obťažovanie. Toto sme chceli? Toto sa niekomu páči? Viem, že veľakrát sa žena musela vážne snažiť, aby „nepodľahla“ niekomu, kto jej dával neslušné návrhy, ale stačilo len odmietnuť. A keby bolo to obťažovanie až za hranicou slušnosti, tak podať oznámenie v tej chvíli, v ten deň a nie o tridsať rokov. Čo to je za blbosť?

V mladosti som bola celkom pekná a nemala som núdzu aj o takýchto „týpkov“, v jednom kuse ma niekto „obťažoval“, brala som to ako súčasť života a poviem vám celkom úprimne – páčilo sa mi to. Žena určuje pravidlá „hry“… každá dáva svojim postojom a rečami najavo, čo si môže k nej muž dovoliť. To musí byť na vás vidieť. Samozrejme ak si dá „slečna“ mini, výstrih jej ledva zakrýva bradavky, tak musí počítať s tým, že keď sa takto vyzývavo oblečie, tak budú muži slintať, veď preto to robí… Neverím žiadnej, ktorá sa takto oblečie a potom sa sťažuje, že ju niekto sexuálne obťažoval, veď si to sama pýtala…

Teraz si vezmime „na paškál“ dievčatá, ktoré si dávajú zväčšiť pery. Nevidím na tom nič zlé, ak sa to nepreženie. Za život som stretla veľa žien, ktoré mali namiesto pier „úsečku“. V tomto prípade, ak im to vadí, tak jemná korekcia by im pomohla troška zvýšiť sebavedomie. Prečo nie?

Ale viete o kom chcem hovoriť… o „kačičkách“, ktoré to prehnali a vyzerajú naozaj hrozivo až hnusne. Nechápem prečo to musia takto prehnať, to je to isté, ako keby sa nahé prechádzali po ulici. Každý si ich všimne, očumuje, a oni si chuderky myslia, že preto, že sú krásne… Nemal by im niekto povedať, že sú hlavne smiešne a odpudivé? Veď komu sa len toto môže páčiť? Každý „normálny“ muž keď vidí kačičku, tak si predstaví ako mu ho fajčí… A zasa si zastávam mužov, sú to samci a tieto ich predstavy považujem aj ja za úplne normálne. To je pre nich jediný dôvod, prečo to tie ženy robia a ja im verím. My ostatní im neraz hovoríme zlatokopky, lebo okrem „zadku namiesto pier“ sú väčšinou veľmi „vyfešákované“ a chodia na dvadsať centimetrových „ihličkách“… Áno, tu už nič netreba nechať na náhodu, keď sa zhovädiť, tak „se vším všudy“… 😊.

Raz som bola v jednej reštaurácii a vedľa mňa sa posadila „partička“, dvaja chlapci a jedna kačička. Objednali si kávu, chlapci sa rozprávali a kačička sa im sťažovala, že ešte sa jej nedá príliš rozprávať, ešte nemá cit v perách… Naraz si kačička upila z kávičky a celý dúšok, ktorý mal skončiť v puse, skončil na blúzke, nevedela sa chudera ani normálne napiť… Aj mi jej bolo asi na sekundu ľúto, ale potom si hovorím, kto chce kam, pomôžme mu tam… tak už si z kávičky neupije… A chlapci neboli príliš džentlmeni, asi pol hodinu „zomierali“ od smiechu. Urazená kačička ich nazlostená opustila…

Každú ženu poteší, keď vidí, že je o ňu záujem, s tým snáď so mnou súhlasíte. Veď nie sme vytesané z kameňa, sme živé bytosti, ktoré túžia po obdive mužského pohlavia. Tak to bolo odpradávna, akurát sme to svojím „emancipovaným“ prístupom zničili. Neverím tomu, že sa už mužom nechceme páčiť, že sme až tak „vychladli“ voči nim. Veď to ani nie je normálne…

Všimnite si keď idete po ulici, muži hľadia pred seba, ženy tiež, nikto sa o nikoho nezaujíma, nikto nikoho nezaujíma. Áno, niekedy je lepšie zachovať si určitú anonymitu, hlavne keď sa jedná o známych ľudí, verím tomu, že ich môže niekedy záujem verejnosti až obťažovať. Ale s tým do toho išli, museli počítať s tým, že keď sa stanú známymi, tak „obdivu“ alebo „zatrateniu“ verejnosťou neujdú ani pod čiernymi okuliarmi.

A ešte jednu odlišnosť som si všimla medzi minulosťou a súčasnosťou. Tak si vezmime do parády taký rok 1985. Žena sa chystá do spoločnosti, všetko má naplánované, šaty, účes, kabelku, topánky, nechty, vizáž (áno, vtedy ešte modré tiene a k tomu hnusný rúž…), spodnú bielizeň (keby niečo bolo..). Bol to firemný večierok, kde sa všetci opili, tie „pekné“ sa rozobrali a ostatné si urobili „dámsky klub“ a ohovárali tie, ktoré boli viac sexy a viac „ústretovejšie“ k zážitku s mužom. Áno, pomenovala som to zážitok, teraz sa neprihováram frigidným ženám sveta, ale nám normálnym, ktoré máme svoje túžby…  Ženy sa vždy fintili, aby zaujali mužov a v minulosti sa to nehanbili aj priznať. Chceli byť pekné, príťažlivé a chceli aby ich niekto „obťažoval“. Nemyslím si, že bola vtedy uvoľnenejšia morálka, len sme boli viac úprimní a nazývali sme veci pravým menom. A keď sme mali s nejakým mužom problém, nevedeli sme sa ho zbaviť, tak stále bol v okolí ďalší muž džentlmen, ktorý vám s ním s radosťou pomohol. Ach to boli krásne časy, plné iskrenia, túžob a zábavy až do skorého rána…

Za tých veľa rokov sa toho veľa zmenilo, troška móda, troška iná vizáž… Ale teraz sa ženy „že vraj“ upravujú kvôli sebe, tak vám to povie každá, ktorej sa spýtate… Väčšinou odpovedia: „Vieš, rada sa pekne oblečiem a upravím, veď kto ma má mať radšej ako ja“… Ale v tom sebaláska nie je. Tá sa nemeria čo si dáme na seba, ale ako sa máme rady vo vnútri…  Podvedome chceme byť pekné AJ kvôli sebe, aby sme mali dobrý pocit a aby sme boli „konkurencieschopné“ voči ostatným ženám… Ale po mužskom obdive túžime každá jedna z nás, len to už nehovoríme nahlas a nemáme sa ani komu s tým „priznať“… nech nie sme v rečiach… práve od tých ohrdnutých, ktoré si v minulosti urobili na večierku „ohovárací klub“…

Ešte je tu jedna veľmi veľká odlišnosť oproti minulosti: „Ženy nevyžarujú, že sú sexy“. Nechcú byť, zrejme sa boja „čo by kto povedal“, v práci medzi intrigánskymi kolegyňami tiež nechcú „vytŕčať“ z davu… Sami seba „upraceme“ do kategórie „nezáživná“… Viem, že sú ešte medzi nami aj lasičky, ale je ich zúfalo málo… Žena dosiahne určitý vek, jej najobľúbenejšou farbou v šatníku sa stáva čierna a už sme došli stará mama… Všímam si ľudí, ženy, vždy keď idem po ulici a nepáči sa mi to, čo vidím. Ženy už nechcú byť ženami v tom pravom slova zmysle, chcú byť jednou z davu a neviem komu tým ulahodia. Svet je farebný a verím tomu, že keď sa oblečieme „do farieb“, tak to bude dobrý začiatok. Tiež som mala svoje „čierne obdobie“, ale keď pominuli všetky starosti, tak som znova ožila, videla tú krásu naokolo, chcela som byť jej súčasťou. Neviem či sa mi to stále darí, ale vážne sa snažím…

Nebojte sa, že zaujmete nejakého muža, veď už sme im zobrali aj právo na názor, na pohľad, na mrknutie s očami, „placku po zadku“ už radšej nebudem spomínať, nech tým nepobúrim všetky ešte „neprebraté“ ženy…… Určite vás nebude nikto obťažovať a možno prejde určitý čas a zasa budeme zažívať iskrenie medzi mužmi a ženami. Už sa toho iskrenia neviem dočkať 😊.

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Jeden komentár

Leave a Response