fbpx
Životný štýl

Rande s metrosexuálom je najvác…

Teraz premýšľam, že moje blogy som musela mať v hlave ešte veľmi veľmi dávno, len tých skúseností a zážitkov nebolo toľko ako teraz. Niekedy som išla na rande len preto, že som ešte s takým mužom na rande nebola a chcela som ho „skúmať“ a ktohovie, možno klamal na zoznamke a v skutočnosti je to super chlap… Blbosť… to mi „naskočilo“ hneď ako som dopísala vetu..

To bol aj prípad matrosexuála Viktora. Už keď sme si písali, tak to bol najdivnejší muž, s ktorým som sa zoznámila. Fotky mi posielal výlučne z výťahu, nastajlovaný ako Dominika Cibuľková. Proste „prípad pre detektíva Murdocha“ – ten by ho vedel „vyskúmať“… Takéto prípady, to je pre mňa výzva…

Stretli sme sa v jednom nákupnom centre na kávičke. Prišla som skôr aspoň o desať minút, aby som sa pripravila na jeho „nástup“… A to vám poviem, že ani v travesty show nemajú taký. Z kaviarne som mala výhľad na všetkých ľudí, ktorí prechádzali okolo. Hneď keď som ho zbadala, tak som vedela, že je to on. Zastavil sa každých päť metrov, vo výklade predajne si skontroloval oblečenie, našpúlil pery ako mu to svedčí, ruky si postriekal dettolom aspoň trikrát kým prišiel ku mne…

Všetko mal pekne „namodelované“ na svojom mieste, každý záhyb košele, nohavíc, dokonalosť sama. Keby som sa mala takto prichystať na rande, tak mi to trvá desať hodín… Ešteže nie som metrosexuál 😊, toľko roboty!

Prišiel, zoznámili sme sa a než si sadol na stoličku, tak ubehlo asi päť minút. Sadnúť si v tom správnom uhle a v takej polohe, aby si nepokrčil nohavice, aby mu košeľa nevyliezla zozadu nohavíc, aby sa nohavice neposunuli príliš vysoko od štýlových ponožiek, aby si hodinkami nezachytil jemný vlas vlnených značkových nohavíc. Proste super 😊, vážne som sa bavila… Len som to musela zakryť, tak som sa niekedy robila, že mi zaskočila káva, nech sa môžem aspoň „nepozorovane zasmiať do vreckovky“. Je to umenie, v takých prípadoch som schopná takého rehotu, že by mu hrozili kávové fľaky po celom dokonale vyžehlenom značkovom oblečení.

Keď som sa pozrela na jeho topánky, tak sa mi na chvíľku odrazilo slnko od lesku z topánky, až som si musela zakryť oči… To si všimol a hovorí mi, že niekedy, keď ide po ulici, tak má tie „odrazy od slnka“ rád, je veľmi spokojný ako sa mu podarilo dokonale vyleštiť topánky…

Hnedé vlnené nohavice, k tomu košeľa s jemnými kockami, nikde som nevidela ani náznak pokrčenia. Ale priznal sa mi, že má doma „naparovaciu stanicu“ a nehrozí, že by nebol dokonale vyžehlený…

Tak som nenápadne zisťovala všetky podrobnosti. Mal ukážkovo vyholenú tvár, jemne opálenú, ako som sa dozvedela, tak z domáceho solária. Ten chlap nenechal nič na náhodu.

Vedela som, že toto, z môjho pohľadu „zábavné rande“ skončí, keď budem mať všetky potrebné informácie, čoho sú niektorí chlapi schopní, kam až dokážu zájsť. Na druhej strane som ho nechcela vyplašiť v strede „výskumu“, tak som sa správala tak, aby mu nebolo nič podozrivé… len niekedy, keď je človek normálny a spadne mu kávová lyžička na zem a ja si ju dám do kávy a nevypýtam si od čašníka novú… to som musela zahrať, že to sa mi stalo prvýkrát. Keby som tam bola sama, tak tú lyžičku ešte aj obliznem 😊.. Nech si na mňa zvyknú všetky bacily sveta, netreba byť „upejpavý“… ako tomu hovorím..

Vyhrnul si rukávy na košeli, čas, cca 5 minút každý rukáv, jeden musel ešte pár minút poopravovať, nemal rovnakú dĺžku ako ten druhý. Radosť pozerať 😊. Pozrela som na svoje ruky, nikdy som nemala chlpaté, ale keď som videla tie vypracované Viktorove ruky po lakte, samozrejme vyholené, tak som si pripadala ako opica z pralesa…

Zisťovala som, či je takto perfektne vyholený všade… Bol, aj TAM. Ale to mi ani nemusel hovoriť, to mi bolo jasné ešte keď som ho videla z dvadsať metrov…

Nešlo mi do hlavy koho takýto chlapec vlastne hľadá, ako si predstavuje svoju partnerku. Výskum pokračoval. Začala som zisťovať čo má na ženách rád, čo sa mu páči, čo ho desí…

Rozprával plynule, ako keby si to doma skúšal pred zrkadlom. Veľmi ma prekvapilo keď mi povedal, že by chcel mať priateľku, ktorá nerobí tie veci čo on… Chcel by mať prirodzenú, peknú a zábavnú… Tak som si v duchu povedala, ach jo, to si mal povedať na začiatku, nehrala by som sa na „panenku Máriu v civile“… ale nemohla som vyjsť z role, ktorú som začala hrať po pár minútach, to by bolo divné… A o čo ide, toho by som nechcela ani keby ma uniesol na svoj hrad a dal mi k dispozícii služobníctvo… „prestrieľala by som sa von“ 😊.

Videla som, že ma skúma aj on... Ja mám v hlave toľko myšlienok a keď mi povedal že je doktor, tak jediné čo mi napadlo bolo: „máš aj ordináciu alebo oprašuješ kostičky z mamuta“? To ho pobavilo, až som sa zarazila, či som nebola „príliš vtipná“ v tomto predstavení.

Celkom ma zarazilo, že ešte pomaly nevedel čo som zač a či mám vôbec záujem a prehupol do témy „čo mám rada v sexe“. Tak som ho vrátila naspäť na štartovaciu čiaru a vysvetlila som mu, že také „koleso otázok“ mi môže dať až keď sa spoznáme a dovolím mu to.

Troška ho prekvapilo, že som prevzala velenie. Keď sa mi niečo nepáči, tak to dám najavo spôsobom, ktorý je jasný hneď. Tak sa „upokojil“ a radšej som sa ho pýtala na „sprostosti“ ja. Deti? Mal dve, berie si ich každý druhý týždeň, ale chodia k jeho mame aby mu asi nenarušili domáce skrášľovacie štúdio… Posledný vzťah? Mal pred piatimi rokmi a už je z toho celkom zúfalý… Ale nenudil sa, zatiaľ sa venoval sám sebe a doviedol sa do dokonalosti…

Tak ma zaujímalo či vie kde je problém… Chcel vedieť môj názor. Vysvetlila som mu, že muž, ktorý má lepšie „vybavenie“ ako žena, nie je pre nás veľmi zaujímavý. Skoro začal koktať keď som to na neho vybalila. Už som to nechcela veľmi predlžovať, už ma nemal čím prekvapiť, už som videla do neho skrz – naskrz a stačilo mi..

Aj tak ho stále zaujímal môj názor a nechcel ma nechať len tak odísť. Začala som sa správať prirodzene, už som nechcela nič predstierať, už som nemala chuť ani ďalšie nacvičené pózy typu „som skromná a distingovaná žena“. Bolo mi ho aj ľúto, toľko do seba investoval a žiadna ho nechce…

Rozprávala som mu o mužovi mojich snov: prirodzený, živočíšny typ, chlpatý, môže mať aj bradu (nie po pás). Žiadny parfém, mám rada keď cítim chlapa, nie „navoňanú paničku“…

A to ostatné je už na vzájomnej príťažlivosti. Ešte posledná otázka od Viktora: „Priťahujem ťa“? Tu už som musela pravdu… Priznala som, že nie a môžeme sa aj rozlúčiť, už máme všetky potrebné informácie aby sme toto „trápenie“ uzavreli…

Najviac ma prekvapilo, keď sa ma spýtal na druhé rande. To už som nechápala, bol celkom smutný, že mu nedám ešte jednu šancu, myslel si, že niečo asi zlé povedal a nabudúce to už bude iné… Ale nebol to blbec, povedal mi, že vie, že som iná, ale váži si, že som nešla „na trh s prirodzenosťou“ aby som ho nevyplašila. Trvá mu dlho, než niekomu začne dôverovať a mne začal veriť až na samotnom konci rande. Keď zistil, že som vlastne „divoška“, ktorá sa mu páči.. Nuž škoda, už sme mohli mať „drevené“ výročie svadby 😊. Ale to by som nezvládla, priznal sa mi, že v „skrášľovacom štúdiu“  má len jednu kúpeľňu a každé ráno sa „biť“ s mužom, že haló, ja som žena, ja potrebujem hodinu na „stvorenie človeka“ v kúpeľni… A doveďme moje premýšľanie do dokonalosti… Keby býval u mňa, tak by to bol ten najnešťastnejší metrosexuál na Slovensku, jeho procedúry by dostali stopku 😊.

Muži sú divné stvorenia, ale tohto by som nezaradila do mužskej kategórie, toto bol „doktor metrosexuál“ so všetkým, čo k tomu patrí. Títo ľudkovia žijú medzi nami a verím tomu, že aj takí si nájdu ženu, s ktorou si budú rozumieť. Len určite to nebudem ja…

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response