fbpx
môj osobný blog

Žena žene sokyňou v láske, v práci, všade…

Niečo na tom bude, zoberme si čisto ženský kolektív, tomu hovoríme „slepačáreň“. Akonáhle príde muž do tohto kolektívu, ženy sa idú predbehnúť, ktorá si z neho urobí „spojenca“… Ale má to jeden veľmi pozitívny efekt: vyčistí sa vzduch, zrazu sa tam lepšie dýcha, všetky ženy venujú pozornosť novému kolegovi… Nemyslím teraz, že všetky „idú po ňom“, to určite nie, v niektorej sa prebudí materinský cit, niekto začne porovnávať s tým „čo má doma“, utešovať sa, že doma mám lepšie, alebo smútiť, že „bože, sú aj galantní muži“ – to je pre niektorú úplne nová informácia 😊. A teraz nejde o nejaké pracovné intrigy, len proste potrebuje mať pocit, že ten muž bude vždy na jej strane. Ženy si idú „nohy dolámať“ aby pomohli mužom, či už v práci, na detskom ihrisku, hocikde.

Žena vidí muža s dvoma deťmi ako sa s nimi hrá na preliezke a v tom momente ju to tak „očarí“, že veľakrát zabudne aj na svoje deti… Prečo je to tak? Je to úplne jednoduché a mužom by som doporučovala ďalej nečítať…

Je to pre nás niečo výnimočné, spojenie „starostlivý otec svojich detí“ je niečo tak ojedinelé, že keď vidíme takého „ocina“, tak sa ideme zblázniť z blaženosti…

Vôbec tu nejdem teraz hádzať mužov do jedného vreca, veď oni vedia, ktorí sú to a len to treba uzavrieť, že je to normálne, netreba to komentovať, netreba híkať a ženy, jedna výzva: Ja viem, že títo starostliví muži sú sexy, aj keby mali meter a pol, 100 kíl a holú hlavu, oni proste vyžarujú, nechajte ich na pokoji… Nechajte ho, nech takto pekne pracuje na svojej misii. On je taký preto, že má doma polovičku, ktorá do neho zapadá… Pri vás by taký nebol…

Marika mala tri deti, každé s iným mužom. Viete aké sme my ženy, vždy si vyberáme rovnakých mužov a najradšej máme tých „zlých chlapcov“. Marika mala na takých určite nejaký receptor v mozgu, zbadala blbca a hneď bola zamilovaná a o deväť mesiacov mu porodila krásne dieťatko. Zvláštne bolo, že ten konkrétny otec dieťaťa s ňou nikdy nevydržal ani do pôrodu. Bola „lovkyňa“, mala to v génoch. Kam sa pohla, tam lovila… Lenže už mala na krku tri deti a alimenty dostávala len na jedno. Mala to „šťastie“, že aspoň jeden „otecko“ bol polonormálny a posielal jej na účet presne to, čo jeho synovi patrí.

Vždy bola pre mňa záhadou, pekná žena, ukážková postava, mala vkus, keď kráčala, tak vyzerala ako kráľovná a všetky ženy vyzerali ako jej poddané… A určite mala okolo seba toľko závistlivcov, že vôbec netuším ako v takom „napätom ovzduší“ vedela pracovať a starať sa o svoje deti. Neraz mi rozprávala, že išla susedke, či má doma muža, aby jej pomohol vyvŕtať dieru do steny. Susedka na ňu zagánila a mala „vyvŕtané“… Alebo prišla k rodičom na dedinu, dala si plavky a v nich išla nakúpiť do potravín. Keď ju videli na ulici susedky, tak volali svojich mužov domov, nech ich nezvedie.

Marika bola v tomto expert a veľmi sa vedela na tom zabávať. Mne to nešlo do hlavy. Aj som sa jej v práci spýtala, že o čo jej vlastne ide… Ako môže žena s takou reputáciou spokojne žiť a fungovať..

Jej bolo vždy jedno čo si kto o nej myslí, v tomto s ňou súhlasím, ale to je jediné…

Marika mala sebavedomie, že by ho mohla „vo viazaničkách“ predávať na trhu… Ale chceli by ste mať taký život? Svojim správaním si robila z ľudí nepriateľov všade kam prišla, neverím tomu, že toto sa jej páčilo..

Až raz prišiel „deň zlomu“. Cez obed sme išli spolu na kávičku (v práci som bola jediná žena, s ktorou sa bavila, mne je vždy ľúto žien, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom vylúčené z kolektívu, nejak prirodzene sa stanem ich „ochrankyňou“, lebo ani v týchto prípadoch neverím, že človek koná zo zloby…).

Jej syn Matúš, najstarší, práve oslavoval štrnáste narodeniny a chcela sa so mnou poradiť o najlepšom darčeku na svete. Tak sme sa o ňom rozprávali, čo má rád, čo ho teší, čo ho baví, aký je to vlastne „mladý muž“. A vtedy to prišlo, Marika mi rozprávala, že syn od nej nič nechce, tají pred ňou aj rodičovské združenie, proste sa za mamu hanbí. A jedine čo od nej chce, tak kontakt na svojho biologického otca a chce ísť bývať s ním, to by bol pre neho najväčší darček.

Marika plakala čo jej slzy stačili, úplne zlomená mi rozprávala a rozprávala a nevedela sa zastaviť, ako sklamáva seba, deti, kolegov, všade kam príde, tam je za „bosorku“ čo počaruje mužov…

Asi čakala odo mňa „nie, nie si bosorka, si úžasná“, lenže ja taká nie som, neklamem ani zo súcitu… Tak som jej porozprávala, že je to celé len a len na nej. V tomto nemôže čakať „cudziu pomoc“, v tomto si musí len sama uvedomiť a len ona vie aká v skutočnosti je. Nech ukáže svetu tú svoju lepšiu stránku a uvidí čo sa bude diať. Nech prestane provokovať ľudí už len svojou prítomnosťou…

To vám musím ešte povedať. Marika nielenže pôsobí na ľudí ako profesionálna prostitútka, ona sa k tomu ešte aj patrične tvári, našpúlené pery kamkoľvek príde, prsia vytasené svetu na obdiv, to ste nevideli… Zrejme netušila, že týmto „postojom“ zaujme vždy len tých „zlých chlapcov“…

Tak som rozprávala a rozprávala a Marika plakala tak, že už sa po nás začali aj ľudia obzerať… Vtom prestala a hovorí mi: „vidíš, prvýkrát si pripadám, že ja som tá lepšia“… Ľudia sa pozerajú na teba, čo mi asi hovoríš, keď tu tak plačem 😊. Bolo to vtipné, tak sme konečne našli spoločnú reč a vymýšľali plán ako nesmie prísť o svojho syna Matúša.

Všetky podrobnosti vám písať nebudem a bola to pre Mariku určite najväčšia výzva v živote, ale nakoniec o syna neprišla. Zistila, že musí zmeniť svoj prístup a správanie.

Musím povedať, že sa jej to celkom darilo a ešte pritom vyzerala, že to myslí vážne..

Niekedy sa človeku obráti život úplne naruby a je len na ňom čo s tým urobí… Určite môže pomôcť psychológ alebo len dobrý priateľ… Ale Marika priateľov nemala, ja som bola len kolegyňa, ktorá videla ako sa to dievča rúti do záhuby…

Toto nám prináša život do cesty… Sú medzi nami rôzni ľudia, závidia, klebetia, robia jeden druhému zo života peklo, ale sú to šťastní ľudia? Verím tomu, že nie… Každý človek má v sebe aj tú ľudskú úprimnú stránku, je len na ňom kedy sa s ňou „prizná“ ostatným… Alebo sa neprizná nikdy, aj zomrie a nikomu na svete nebude chýbať, nikto za ním slzu nevyroní… ale to už je potom jedno..

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response