fbpx
vzťah

ON 60 – ONA 25 alebo “majetok v hodnote 4720 gramov”

A to je myslím ešte „v pohode“, aj keď nie tak veľmi, len som nechcela začať hneď extrémom (ON 80 – ONA 25), to je už len o peniazoch a písať o tom je strašná nuda.

V minulom storočí, povedzme za čias našich starých mám bol neprimeraný vekový rozdiel v manželstve len vtedy, keď už tej dievčine hrozil titul „stará dievka“. Tak jej rodina nahovorila nejakého šumného vdovca, nech teda dievča nezostane na ocot a možno sa jej pritrafí porodiť aj nejaké to dieťatko. Dobre teda.

V dnešnej dobe je veľký vekový rozdiel partnerov tak bežná vec ako pánske slim rifle (preboha prečo, prečo to niekto vymyslel a pácha na mužoch? Dobre, o tom inokedy…)

Prečo si muži po 50-tke hľadajú mladé manželky, milenky? Väčšinou sú to rozvedení muži, už aj nejaké detičky sa im pritrafili s prvou manželkou. Už ich exmanželka pri rozvode s chuťou obrala o majetok… Tak preto? Aby mohli konečne oni diktovať svoju predstavu o živote? Stačia na mladé žienky fyzicky? Alebo je to len o:

  • Toto je moje auto
  • Toto je moja vila
  • Toto sú moje ponožky
  • A toto je moja krásna manželka..

Človeku by bolo takého chlapa aj ľúto, ale ja si hovorím, že nech si to užijú, nech im nová manželka porodí ďalšie tri deti a nech sa naučia robiť to, čo v prvom manželstve možno nemuseli. A potom v 80-tke, keď skončí vysokú školu posledný syn, nech si užijú starobu. Počkať… Ak sa toho vôbec dožijú…

A možno do toho vôbec nevidím a všetkým to pripadá normálne. Ja len viem, že keď som mala 20 a „balil“ ma 50-tnik, tak som ho automaticky považovala za úchyla a vždy ma striaslo z predstavy, že by sa ma ten „starec“ čo i len dotkol.

Majetok v hodnote 4 720 gramov

Nedávno som čakala na nejaké vyšetrenie a so mnou tam čakal aj takýto „páreček“, on mohol mať 60 (možno troška viac, ale udržiaval sa), ona nemala viac ako 25 rokov. Nezvyknem takto vyčkávať, vždy sa snažím objednať, ale potrebovala som vyriešiť zdravotný problém, tak som si to odsedela v čakárni. Oni tiež. Za dve hodiny spolu neprehovorili ani slovo, sem – tam nejaká pusa padla. Keď padla prvá, tak som zistila, že to asi nie je otec 😊. Ako to už býva s mužskou s trpezlivosťou, tak tento pán v rokoch jej nemal nazvyš a po dvoch hodinách vybozkával svoju milučkú manželku a odišiel. Tak som sa Renátke prihovorila, nech mi lepšie ujde čas. Dovtedy som ju vnímala ako jedno milé submisívne dievčatko, nemo sa nechala obdivovať svojim manželom. Porozprávala mi svoj príbeh a keď sme sa rozlúčili, tak mi jej bolo úprimne ľúto.

Renátka pochádza z malej dedinky niekde pri Banskej Bystrici, otec jej zomrel keď bola ešte malá a jej mama sa starala o ňu a troch bratov. Peňazí nikdy nemali nazvyš, tak vyrastala v skromnosti a šetrila si peniaze, ktoré jej niekedy mama, teta, babka strčili do ruky. Veľmi túžila dostať sa z rodnej „hladovej doliny“ a prihlásila sa na VŠ do Bratislavy. Rodina sa musela uskromniť ešte viac aby jej mama mohla aspoň v začiatkoch finančne prispievať. Neskôr si našla brigádu a celkom v pohode ukončila dva ročníky. V treťom ročníku si povedala, že musí zarábať troška viac, aby vypadla z internátu a mohla si dovoliť aj s dvoma spolužiačkami nájom bytu. Aj to jej vyšlo. Len ako to už býva, jej priateľky mali úplne inú predstavu ako prísť k peniazom na nájom a na život. Robili spoločníčky bohatým podnikateľom a netrvalo dlho a nahovorili na tento biznis aj Renátu. Zo začiatku s tým mala celkom problém. Teraz bola na opačnej strane, už si nevyberala ona s kým strávi svoj čas, už si páni vyberali ju. Takto sa zoznámila s Jozefom, úspešným podnikateľom. Bola krásna, zrejme bol ako klient spokojný, tak videl príležitosť ako z nej urobiť svoj „výstavný kus“.

Zo začiatku, keď si ju nasťahoval do vily, sa cítila ako princezná, ktorú prišiel zachrániť princ (tiež cítite z toho Pretty Woman..?). Prišla s jedným kufrom a myslela si, že Jozef chcel byť vtipný, keď na kuchynskej váhe odvážil šatstvo, ktoré si so sebou priniesla. Bolo toho 4 720 gramov. Nie veľa, ale keďže sa rodine priznala ku vzťahu s Jozefom, tak ju zavrhla matka aj bratia a nemala šancu priniesť si všetko svoje oblečenie. Tak sa na tom spolu pekne pozabávali a plánovali spoločnú budúcnosť. Renáta na Jozefovu žiadosť absolvovala preventívne zdravotné prehliadky, nech má istotu, že je celkom zdravá. Keď si „kupujete“ tovar, tak pozeráte či nie je pokazený, prípadne poškodený. Veď Jozef vedel čo robila predtým, tak chcel mať istotu, že ho jeho milovaná niečím nenakazí.

Prešiel čas, Renátka sa v jeho vile udomácnila a tešila sa na krásny život po boku princa.

Prvý väčší šok zažila, keď ku nim na večeru prišiel právnik a Jozef s ním pripravoval predmanželskú zmluvu. V prípade rozvodu odíde Renátka zo spoločného hniezdočka s 4 720 gramami šatstva. Pekne to tam bolo zakomponované, čierne na bielom. Zrazu jej to také vtipné neprišlo. Tak to pekne krásne podpísala, onedlho sa u nich na záhrade vzali a odvtedy len premýšľa, čo s ňou bude keď to z nejakého dôvodu skončí.

Tých dôvodov by sa našlo dosť aj teraz, pol roka po svadbe. Celý deň tráviť čas doma, prípadne na záhrade, navariť, upratať, cvičiť, nech má krásne telo, ktorým sa môže Jozef pýšiť pred svojimi obchodnými partnermi. Skutočných priateľov nemal, preto nechápal Renátu, keď chcela vybehnúť s kamoškami na kávičku. Mala dovolené raz mesačne zavolať ku nim jednu priateľku na popoludnie. Odísť musela ešte pred Jozefovým príchodom z práce.

Hovorí mi: „Ale viete, Jozef ma má rád, vozí ma ku kaderníčke (predĺžiť vlasy), do kozmetického salóna (ošetriť „kačací úsmev“ z napichaných pier). Chodíme do Rakúska a Nemecka nakupovať značkové oblečenie. Mám všetko na čo si spomeniem..“

Renáta vlastní „majetok“ v hodnote 4 720 gramov, žije v zlatej klietke, 24 hodín „v službe“ u svojho pána, ktorý sa o ňu „s láskou“ stará…

A je tak veľmi naivná a teší sa, že súčasťou jej šatníka, ktorý si priviezla k Jozefovi, bol aj starý ťažký kabát, ktorý jej určite aspoň o 2 000 gramov navýšil hodnotu jej majetku.

Ale počula som, teraz už bez vlastnej skúsenosti a nepotvrdené, že prípadov, kedy má ona 65 a on 25 stále rastie. Akurát to už nie je Renátka, ale nejaká pani podnikateľka, ktorá si takto „mojká“ svojho zajačika. Chvályhodné je, že tieto prípady nie sú tak medializované ako v tom predchádzajúcom prípade. Tieto Renátky v našich končinách voláme zlatokopky a mladých zajačikov džigolovia.

A pre mňa je prijateľný skôr ten „druhý prípad“. Žena sa teší zo spoločnosti svojho zajačika, ale nevystavuje sa s ním na obdiv svetu (áno, viem že Gregorová môže byť výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo). Ženy nepotrebujú „publicitu“ tohto druhu a za to si zaslúžia môj obdiv.

Rada by som uviedla jedno „pravidlo“, ktoré je vlastné hlavne mužom (žiaden prípad ženského chválenkárstva som v tomto smere nezaznamenala). Muži si vedia veľmi vymýšľať aby si troška pohladkali svoje ego. Idú s kamarátom po ulici, alebo sedia v reštaurácii, krčme, kdekoľvek… ide okolo nich ale že naozaj kočka… Jeden z nich ju obdivuje a ten druhý, keď vidí, že kamarát ju nepozná, tak bez ostychu povie: „tú som mal“! Len vo svojom okolí som spozorovala tento zvláštny mužský úkaz niekoľkokrát za posledné roky. Neviem či to súvisí s tým, že aspoň takto si vedia „urobiť dobre“, alebo je to len oficiálny ekvivalent správania submisívnych ľudí, ktorí sa chvália ako vynadali predavačke, lekárovi, domovníkovi, šéfovi, kolegyne… je jedno komu… Strašne túžia aspoň raz za život vyjadriť svoj názor, byť asertívni a svojmu okoliu rozprávajú takéto báchorky… Poznám to, neraz mi mama rozprávala ako vynadala lekárovi a pritom keď tam idem s ňou, tak je vždy len a len „pokorný služobníček“.

Nemáš pikantné zážitky? Tak si ich vymysli, nech stúpne tvoja cena v očiach okoloidúcich… ak si myslíš, že toto ti pomôže k duševnej rovnováhe, tak to okolie určite pochopí…

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response