fbpx
Cestovanie

Pripraviť sa… pozor… zážitok

more "sladké" morevýlet do Barcelony
V Barcelone nenájdete lavičky na oddych

Výlet do Barcelony

Na Vianoce som dostala od dcéry výlet do Barcelony. Pre mňa to bol darček 2 v 1, keďže tam bola so mnou. Ako bonus navyše bola jej dobrá španielčina. Tešila som sa ako sa budeme spolu vyvaľovať na pláži a sem-tam si pôjdeme pozrieť Barcelonské skvosty. Už keď sa blížil termín, tak som začala sledovať počasie. Lenže to čo som videla u nás za oknom, vyzeralo skôr ako trestné oznámenie, ponurá obloha, vietor, dážď a „skvelých“ 12 stupňov. Tak ma začali kamošky utešovať, že v Barcelone bude určite teplo a nemám robiť popredu paniku. Keďže moje časy „snívajte s nami“ pominuli, tak som sa zbalila na tých krutých 15 stupňov. A urobila som dobre, počasie v Barcelone sa od toho nášho líšilo možno len väčšou vlhkosťou, ktorá išla od mora.

Dcéra vybavila ubytovanie, teraz veľmi populárne „airbnb“. Do Barcelony sme dorazili v pondelok o pol štvrtej poobede. Do piatej mal majiteľ bytu vypnutý mobil a dcéra ma utešovala, že to bude mať vysvetlenie, on musí byť s bytom registrovaný a že určite by si nedovolil nechať nás na ulici. Konečne po piatej telefonát a cesta do bytu. Nebol ďaleko od centra, cestou som premýšľala aký bude náš denný program, keďže v tých miestach, kam sme išli, by som sa po šiestej večer neodvážila vyjsť na ulicu. Neviem, možno to bolo bezpečné miesto, ale pre Slováka je to dosť šokujúce, keď na ulici stretne len černocha, araba, prípadne moslima. Myslím si o sebe, že som dosť tolerantný a liberálny človek, ale mám aj dosť vyvinutú intuíciu a tí ľudia, čo tam len tak postávali a nápadne po nás počumovali, sa mi vôbec nepáčili. Nechcela som robiť paniku, tak som nasledovala dcéru a Johna (prenajímateľa) do bytu. Byt mal tri izby. Zložili sme sa v obývačke, kde bolo na sedačke porozhadzované šatstvo a oproti izba bola zamknutá na visiaci zámok. Bolo mi to divné, ale verila som dcére, že všetko dobre dopadne. Nakoniec som sa dozvedela, že okrem nás dvoch tu bývajú ešte štyria dvadsaťroční Taliani. A posledným šokom bol pre mňa pohľad do našej izby. Bola bez okna, široká len „na posteľ“ a pri posteli prístroj, ktorý nám mal zaručiť, že sa do rána nezadusíme. John odišiel a my sme začali premýšľať čo spravíme. Medzitým začali prichádzať mladí Taliani, plné ruky piva, čipsov a ďalších vecí na párty. Tú začali robiť ešte kým sme tam boli. Neviem čo to fajčili, možno marihuanu, taký divný zápach to malo, ale v tejto chvíli už nepodstatné.   To už som bola celá v panike a jediné čo som vedela, že tam určite nezostanem. Cena za prenájom nebola na tento typ ubytovania vôbec malá, 45 €/noc. Už si tuším všetci majitelia bytov myslia, že vlastnia grand hotel.  Medzitým si dcéra spomenula, že minulý rok bývala v Barcelone s kamoškami v hoteli Barbara.  Tak oznámila Johnovi, že tam v žiadnom prípade nebudeme, nejaké veci si vysvetlili…

On trval na tom, že mal všetky tieto „nezmyselnosti“ v ponuke na bývanie, dcéra trvala na tom, že tam nič také nebolo, čiže dohoda nemožná. Ale aspoň jej sľúbil, že ak sa mu podarí prenajať byt na „náš termín“, tak jej nejaké peniaze vráti. Dcéra poučená z krízového stavu sa zaprisahávala, že už nikdy nič nezaplatí popredu.

Cestou do hotela Barbara ma dcéra pripravovala na to, že je to starý hotel a že ten komfort tam nie je na bohvieakej úrovni, ale dobrá správa je, že izba bude mať určite okno.

Hotel bol úplne skvelý a za super cenu, v centre Barcelony za 65 eur/noc. Hneď na recepcii nás privítala veľmi zhovorčivá Španielka, privítala dcéru, ktorú mala už v systéme hotela ako zákazníčku a pochválila sa nám, že od minulého roka hotel zrenovovali a izby sú krásne. Všetko bola pravda, veľmi krásna izba, pohodlná posteľ, zrenovovaná kúpeľňa. To je vlastne všetko čo človeka v hoteli zaujíma, či sa môže pohodlne umyť a vyspať. Bola som šťastná, že nakoniec všetko dobre dopadlo a moja panika z nechceného zážitku s bytom trvala len dve hodiny.

Konečne mohla začať poriadna dovolenka. A aj začala, len moja kondička zlyhávala. Dcéra má toho nachodeného viac, s priateľom sa venujú turistike a jej kondička je troška v inom leveli. Ja tiež cvičím v telocvični trikrát za týždeň, ale tie „úmorné“ prechádzky boli niekedy nad moje sily. Neviem kedy som naposledy prešla za deň 18 km a na ďalší deň 17 km a na ďalší 16 km a posledný sme si sľúbili, že to už nebudeme preháňať a prešli sme 19 km… Ale povedala som si, že som predsa v Barcelone a nepresedím pobyt v kaviarni na Las Ramblas (bulvár, srdce Barcelony). Ten sme prešli nespočetne veľakrát. Ráno kávička, raňajky a plánovanie celého dňa. Je tam aj zastávka metra, tak to bol každé ráno náš východzí bod.

Videla a zažila som…

Sagrada Familia, rímskokatolícka bazilika, ktorú navrhol svetoznámy architekt Antonio Gaudí. Jediné, čo ma vyrušovalo, boli neutíchajúce stavebné práce. Desiatky robotníkov už roky pracujú na dokončení baziliky. Ale je to skvost, ktorý chcete vidieť, zažiť  atmosféru v tomto monumentálnom diele. Pár hodín sme si počkali na vstupenku, ale stálo to za to. Vrelo odporúčam.

Benediktínsky kláštor Monserrat, tam sme sa presúvali najskôr metrom a na Španielskom námestí sme prestúpili na vlak. Tým „najhorším“ bola pre mňa cesta zubačkou na samotný vrch s kláštorom. Výhľad na okolie z tej výšky je až dych berúci, preto som sa len občas odvážila pozrieť do údolia.

Kláštor je opradený viacerými legendami, ale tie vám prezrádzať nebudem. Sama nemám rada keď mi niekto povie pointu na začiatku predstavenia.

Tam sme strávili skoro celý deň, je tam veľa k videniu. Ja som si tam vo výšinách kláštora vychutnala pokojný deň s krásnym výhľadom na veľký kus Španielska.

Park Güell, s Gaudího múzeom, Gaudího mozaikami pokryté budovy a krásny panoramatický výhľad na celú Barcelonu. Presunuli sme sa metrom čo najbližšie k parku a potom sme tam vyliezli peši. Tiež záber na moju kondičku. Večer som si pozerala v mobile, že sme vyliezli 25 poschodí. Ako sa hovorí „pre krásu sa musí trpieť“ a teraz k tomu pridám „pre zážitok tiež“ 😊. Pravdou je, že keď navštívite podobné miesta, zážitok sa dostaví okamžite. Potom ho už len spracovávate a uchovávate v pamäti po zvyšok svojho života. Presne ten pocit vyvolala moja prechádzka v Gaudího parku.

La Rambla, je zrejme tou najväčšou turistickou atrakciou v Barcelone. Len musím dodať, že pre tých, ktorí majú radi ruch veľkomesta. Veľa kaviarničiek, reštaurácií, pouličných umelcov, živé sochy, kúzelníci, artisti a veľa veľa zlodejov 😊. Na tých si treba dávať obzvlášť pozor. Všimla som si, že turisti nenosia ruksak na chrbte ale vpredu na hrudi, asi vedia prečo. Prejsť tento bulvár je tiež dosť náročné, hlavne pre starších ľudí. Biznis je biznis, ak si chcete oddýchnuť, tak si musíte sadnúť do jednej zo stoviek kaviarní či reštaurácií, ktoré tu sú. Žiadna lavička, na to zabudnite. Kam by obchodníci prišli, keby všetci sedeli na lavičkách a len tak si vychutnávali čaro rušnej ulice. Cenovo je to tak ako v ostatných veľkomestách, čím ďalej od centra, tým lacnejšie. Na La Rambla sme vždy raňajkovali a večerali. Raňajky nás (dve osoby) vyšli do 50 €, večera aj s drinkom do 80 €. Na dovolenke sa človek troška odviaže, veď to poznáte.  Čo ma tiež zaujalo, je celkový „servis“ v kaviarňach, hlavne sedenie. Žiadne podsedáky na hliníkových alebo umelohmotných stoličkách, žiadne to známe, Slovenské, teplučké rozmaznávanie, v zlom počasí deky, alebo niečo čo by vás zohrialo. Keď ti je zima, tak si daj drink. Na druhej strane keď si spomeniem, že v Bratislave som sedela vonku v krásnej kaviarni, deky, podsedáky, ako v bavlnke, objednala som si citronádu, kde písali, že je z čerstvých citrónov a nakoniec som dostala kyslú vodu s citrodekom za 6 eur… To som odbočila, proste na La Ramble rýchlo spapať a vypiť, nech na tých železných stoličkách nezamrznete.  Alebo sa tam vybrať v lete, keď hľadáte všetko, čo by vás mohlo na chvíľku ochladiť…

More, sladké more 😊, viem že je slané…

Predposledný deň sme si urobili výlet k moru, posedieť si v kaviarničke, vynadívať sa do zásoby na more, vychutnať si miestne špeciality a drinky. Na dovolenke sa mi páči, že nesledujete čas kedy je vhodné potešiť sa drinkom. Pohľadom na more si vychutnávate čaro okamihu, drink vám urobí náladu na dlhšie ako na okamih 😊. Veľká škoda, že bolo v ten deň len 17 stupňov, ani sa neodvážim tipovať teplotu vody. Barcelonská pláž je plná kaviarničiek a reštaurácií, tak sme počasie vyriešili konzumným spôsobom.

Spievajúca fontáta. Keď ste v Barcelone, tak to je povinná jazda. Hneď prvý deň si zistite čas predstavenia, býva len dvakrát za týždeň. My sme si ju dali ako rozlúčku s Barcelonou vo štvrtok večer. Krásne prepojenie hudby, farieb a vodnej choreografie najväčšej fontány v Barcelone. Choďte tam o niečo skôr aby ste si našli miesto na sedenie a mohli si tento zážitok vychutnať bez bolesti nôh zo státia na jednom mieste. Ale dá sa nájsť nejaký múrik na sedenie, len treba počítať, že keď zafúka vietor, tak niet úniku… Tak sme celé mokré ukončili náš zážitkový pobyt v Barcelone.

Zdenka

Zdenka

šéfka
Som Zdenka, mám 53 rokov a veľa životných skúseností, s ktorými sa chcem podeliť. Mám dve dospelé deti, som rozvedená, v súčasnosti single. Mám za sebou veľmi hektický život a verím tomu, že to bude čím ďalej, tým lepšie..

Leave a Response